Turčania v dejinách: Vrútocké divadelníctvo by nemalo upadnúť do zabudnutia


Už niekedy po roku 1918 sa začína písať história vrútockého divadelníctva. Drámou Bludár od Ferka Urbánka vo Vrútkach sa tak začalo obdobie po slovensky hraného divadla.

Hralo sa v spoločenskej miestnosti hotela Uránia (neskôr Magura) a pôsobili tu divadelné spolky, ako Združenie uvedomelých Slovákov, Kollár, Robotnícka telocvičná jednota, Sokol, Živena a mnohé iné. Najmä 20. roky minulého storočia charakterizuje vysoká divadelná aktivita. V 30. rokoch boli zase populárne spevohry a už v nasledujúcich rokoch vznikla pestrá paleta spolkov a združení. Zároveň v tom čase pribudol vo Vrútkach nový kultúrny stánok – Katolícky kultúrny dom. Až divadelná činnosť po roku 1950 sa musela prispôsobiť novým spoločenským podmienkam. Repertoár hier sa aktualizoval v duchu doby. Napriek tomu zostávala divadelná činnosť vo Vrútkach naozaj vysoká. Zásluhu na tom mali skúsení režiséri Koloman Slafkovský alebo Ján Pavlík.

O ochotníckych hercov nebola núdza a organizačne a finančne pomáhala železnica. V tomto období takisto vznikla myšlienka organizovať tzv. Záborského večery, teda divadelné, literárne a hudobné podujatia. Predstavenia sa odohrávali v evanjelickom zborovom dome. Ďalšou výraznou zmenou vo vrútockom divadelníctve bol rok 1989. Politicko-spoločenské zmeny ovplyvnili aj kultúru v tomto meste. Už uplynulé desaťročia pred „osemdesiatym deviatym“ boli pomerne pasívne v oblasti ochotníckej divadelnej činnosti. Tento trend sa nemohol výrazne zmeniť ani v 90. rokoch, pretože útlm ochotníctva bol všeobecný. Zásluhu na tom mal aj výrazný vplyv televízie.

Turčania v dejinách: Vrútocké divadelníctvo by nemalo upadnúť do zabudnutia

Vrútocké divadlo naďalej fungovalo pod názvom Spolok katolíckeho kultúrneho domu. Jeho program bol jasný: postaviť kultúrny dom, rozširovať slovenskú kultúru, prednášať, rozvíjať spev, hudbu, hrávať divadlo. Pokiaľ ide o známe mená, s divadelnou činnosťou vo Vrútkach sú úzko spojení herci takých zvučných mien, ako Oľga Országhová-Borodáčová či František Zvarík. Spomenúť treba aj bábkara Viliama Stražana alebo dirigenta Emila Zibolena. Pozrime sa na záver na vrútocké divadelníctvo aj v číslach. Zaznamenaných bolo 389 hier, pričom najhranejší bol jednoznačne Ferko Urbánek. Niektoré z hier boli hrané opakovane, to znamená, že sumárny počet všetkých premiér za 80 rokov vrútockého divadelníctva bol obdivuhodných 455.

ZDROJ: Ivana Tatárová, Vrútocké ochotnícke divadlo 1918 – 1998 (Ján Pavlík, Stanislav Pavlík), foto: YouTube

Komentáre

Kľúč od Martina hľadá talent vo futbale