Vrútočania spomínali na éru parných rušňov v Poľsku

„Plnou parou vpred“ – tak sa volala konferencia venovaná histórii výstavby železničných tratí na severe Slovenska a v susednom Sliezskom vojvodstve, ktorú zorganizoval v sobotu 20. januára Mestský dom kultúry (MDK) v poľských Czechowiciach – Dziedziciach.

Podujatie sa konalo v rámci rovnomenného projektu cezhraničnej spolupráce medzi Mestom Vrútky a MDK. Na aktivity projektu získali obaja partneri spolufinancovanie z eurofondov. Ako uviedol Branislav Zacharides, jeden z troch prednášajúcich Vrútočanov, práve epocha výstavby železníc a budovania prvých priemyselných závodov bola pre Vrútky aj Czechowice – Dziedzice súčasťou spoločnej histórie, keďže obe mestá sa v druhej polovici 19. stor. nachádzali v Habsburskej monarchii.

Vrútky ako prvá preťala v r. 1871 Košicko – bohumínska železnica. Zmyslom tejto súkromnej investície bolo zabezpečiť bezproblémový dovoz dreva, železnej rudy a iných komodít zo severu Slovenska do rozvíjajúcej sa frýdecko – ostravskej priemyselnej oblasti. Už o rok sa stali železničným uzlom, keďže sa tu dobudovala aj kráľovská železnica MÁV, ktorá zabezpečila železničné spojenie Vrútok nielen s priemyselným Šalgotariánom, ale aj s Budapešťou. Postupne dochádzalo k integrácii oboch železníc a ich spoločnému využívaniu napr. vo forme priamych vozňov. Takými boli aj vozne na trati Berlín – Vrútky – Budapešť – Konštantínopol (Istanbul).

Czechowice – Dziedzice sa železnice dočkali ešte skôr. Zahraničnopolitická situácia vedúca k zjednoteniu Nemecka nútila Rakúsko urýchlene zabezpečiť železničné spojenie Viedne s Krakovom po vlastnom území. Naprojektovaná trať Severnej železnice cisára Ferdinanda viedla z Viedne do dnešného Poľska cez Bohumín. Podobne, ako v prípade Košicko – bohumínskej železnice, išlo o súkromnú trať. Jej výstavbu financoval bankový dom Rotschildovcov z Viedne. Prvý úsek bol uvedený do prevázky už v r. 1837, do Bohumína dorazila o desať rokov neskôr a Dziedzicami prešiel prvý vlak v decembri r. 1855, kedy sa tiež dobudovalo spojenie s Bielskom a o tri mesiace neskôr aj s Osvienčimom. Koncom 60. rokov 19. stor. získali Dziedzice tiež prepojenie cez Pszczynu, ktorá patrila k vtedajšiemu Prusku (budúcemu Nemecku), na Železnicu pravého brehu Odry (Rechte Oderufer Eisenbahn).

Vrútočania spomínali na éru parných rušňov v Poľsku

Vrútky a Turiec nedisponovali začiatkom 70. rokov 19. storočia kvalifikovanými pracovnými silami pre prevádzku železnice a museli hľadať odborníkov mimo územia Uhorska. Existencia železničných tratí, na ktoré sa Košicko – bohumínska trať napájala, im pomohla tento problém vyriešiť. Medzi prvými rušňovodičmi, ktorí do Vrútok prišli, bol aj Pavel Kommendera, rušňovodič z Pszczyny, vtedy nemeckého mesta Pless. To dokazuje, že kontakty medzi zamestnancami oboch tratí možno vystopovať od úplných začiatkov.

Projekt „Plnou parou vpred“ sa konferenciou iba začal. V zmysle jeho otvorenia pre širokú verejnosť vyslali Vrútky na konferenciu v Czechowiciach – Dziedziciach aj autobus seniorov, z ktorých mnohí boli bývalými železničnými zamestnancami a doznievajúcu éru parných rušňov ešte pamätajú. Spolu s poľskými a tiež českými seniormi si túto zašlú epochu mohli pripomenúť. Recipročná návšteva z Poľska sa uskutoční vo Vrútkach už vo februári počas výstavy venovanej spoločnej železničnej histórii. Zapojí sa aj mládež z oboch miest, a to formu súťaže v cezhraničnej vedomostnej hre zameranej na priemyselnú históriu. „Zdá sa, že náš projekt sa rozbehol dobre a že je len začiatkom plodnej budúcej spolupráce oboch miest. Preto sa chcem poďakovať primátorovi aj mestskému zastupiteľstvu, že mu dali zelenú“, uvádza na záver Branislav Zacharides.

ZDROJ: Turčania.sk, foto: Archív: Braňo Zacharides

Komentáre