Vo svete známy, doma neznámy Štefan Osuský

Kultúra, TOP_2, Všetky správy

Slovenská národná knižnica pri príležitosti 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy (a 100. výročia založenia Spoločnosti národov, predchodkyne OSN) sprístupnila 17. júla v Literárnom múzeu výstavu, ktorá mapuje diplomatickú a ľudskú cestu Štefana Osuského – diplomata, politika, univerzitného pedagóga, silného vlastenca a národovca, rodáka z Brezovej pod Bradlom.

Štefan Osuský bol spolutvorcom Clevelandskej dohody a spolu s T. G. Masarykom, E. Benešom a M. R. Štefánikom patril ku spoluzakladateľom ČSR. Vr. 1917 sa Š. Osuský stretol s prof. G. Herronom, poradcom prezidenta USA W. Willsona, a svojimi komplexnými informáciami a správami o dianí v monarchii dokázal zmeniť prezidentov názor (a tým aj celej Ameriky) na koncepciu povojnového usporiadania strednej Európy. Zatiaľ čo na jar 1918 sa hovorilo len o „autonómii národov Rakúsko–Uhorska“, v júni 1918 bola verejne vyhlásená nóta USA, kde už podporovali „národné ašpirácie Čecho-Slovákov“.

Osuský po zrode ČSR neúnavne pracoval na budovaní reputácie mladej republiky. Niekoľko veľkých dodávok tovaru a surovín na zabezpečenie nevyhnutného minima pre skúšané obyvateľstvo bolo produktom práve jeho stykov a spolupráce. „V r. 1918 – 1920 bol čs. vyslancom v Londýne a potom plných dvadsať rokov zastával tento post v Paríži. Súbežne bol generálnym tajomníkom našej delegácie na mierovej konferencii vo Versailles,“ uviedol kurátor výstavy Pavol Máťuš. Do histórie sa Š. Osuský zapísal ako signatár Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá definitívne spečatila rozpad Rakúsko-Uhorska a zároveň de iure potvrdila ČSR. „Jeho osobný prínos je však oveľa–oveľa väčší, stačí spomenúť napr. jeho dlhoročné pôsobenie v Spoločnosti národov či zmluvu o obnove čs. armády vo Francúzsku,“ spresňuje P. Máťuš.

Rozpory s E. Benešom, spôsobili odchod Š. Osuského v r. 1945 do USA. Stal sa jedným z lídrov 3. čs. exilu združeného v Rade slobodného Československa. „Ľudácky režim tzv. Slovenského štátu Štefana Osuského v neprítomnosti v roku 1941 odsúdil na doživotné väzenie, zbavil občianskych práv a jeho majetok prepadol v prospech štátu. Rovnako nežiaducim sa stal aj neskôr pre komunistický režim,“ doplnil P. Máťuš. Výstava potrvá do konca októbra 2020.

ZDROJ: Mestské noviny

Komentáre