Vianočné zvyky, rituály a tradície v Turci

Správy hlavné, Správy z regiónu, Všetky správy

Ako zvykneme tráviť vianočné sviatky v dnešnej dobe, čím je obsypaný štedrovečerný stôl, ako si zdobíme domácnosti alebo čím sa obdarúvame, to máme všetci v malíčku. Ale viete, aké zvyky a tradície sa s obdobím Vianoc spájali pár desiatok rokov dozadu? Mali sme my Turčania aj svoje špecifické vianočné rituály?

Snáď medzi najvýraznejšie turčianske tradície, spojené s Vianocami, patrilo spoločné pečenie oblátok na fare. Takzvané kliešte, v ktorých sa oblátky opekali, boli z jednej strany vyzdobené kalichom, na druhej strane vetvičkou a krížom. Len máloktorý Turčan vie, že Štedrému večeru naši predkovia hovorili Dohviezdny večer, ktorého vrcholom bola polnočná omša v kostole. Samozrejme, chodilo sa po spievaní, krájali sa jabĺčka, ktorých stred ukázal, či v dome zavládne šťastie a zdravie alebo, naopak, choroba či dokonca smrť.

V turčianskych príbytkoch nesmelo chýbať voňavé ihličie a skromné adventné vence. Odvšadiaľ zneli vianočné piesne, vinše a koledy, až na ulicu rozvoniavali medovníky, kysnuté koláče a iné sladké dobroty. Samozrejme, pojem umelý stromček naši predkovia nepoznali, preto to v každom dome krásne voňalo ihličím. Pritom šlo častokrát len o jedinú vetvičku, žiadny dvojmetrový hustý strom – ten si mohli dovoliť len bohaté rodiny. Namiesto trblietavých vianočných ozdôb a dekorácií z obchodných reťazcov si turčianske gazdinky vlastnoručne pripravovali rôzne figúrky, symbolizujúce Vianoce, prevažne z múky a vody.

Vianočný stromček alebo vetvičky ihličnanov zdobili väčšinou deti, najčastejšie na Štedrý deň ráno alebo deň pred ním. K ozdobám patrili rôzne dekorácie zo slamy či dreva, prípadne usušené kolieska pomarančov alebo jabĺk. S Vianocami sa však spájalo aj pôstne obdobie. Naši starí a prastarí rodičia si museli od úst odtrhnúť predovšetkým mäso. Akonáhle sa na oblohe ukázala prvá hviezda, pôst bol na konci. Na štedrovečernom stole nechýbali lokše s makom či kapustnica s hríbmi, večera sa však zvyčajne začínala oblátkou a spoločnou modlitbou.

Ryby, ktoré sú dnes u nás samozrejmosťou, si mohli dopriať len bohatšie rodiny. Ku všetkému, čo obsahoval stôl na Štedrý večer, sa pristupovalo s mimoriadnou pokorou, vďakou a úctou. Nič sa nevyhadzovalo, čo ľudia nezjedli, to si odložili na iný deň. Za mimoriadne zlé znamenie považovali Turčania rozbitý tanier na Štedrý deň, pretože verili, že črepy prinesú do domu nešťastie. Všeobecne verili, že v akom duchu prežijú Dohviezdny večer, v takom sa bude niesť celý nasledujúci rok.

Mladé slobodné ženy vybiehali z domov (niekde sa postavili do rohu v izbe) a počúvali, z ktorej strany zabreše pes – presne odtiaľ mal byť totiž ich nastávajúci. Ženy nesmeli navštevovať cudzie domy, pretože by to prinieslo do domu nešťastie. Na návštevy a za zábavou  sa preto chodilo až na Štefana. Do kútov v dome sa hádzali orechy, aby si tak ľudia zachovali hojnosť až do ďalších Vianoc.

Vianočné zvyky, rituály a tradície v Turci

ZDROJ: Ivana Riljaková, foto: pexels.com

Komentáre