Turčania v dejinách: Prečo boli Dubovčania bôbenármi a Príbovčania panvičiarmi?

Ako žiadny iný kraj, ani Turiec veru nebýval ukrátený o prezývky. Prezývali sa ľudia aj dediny, väčšinou podľa typických vlastností alebo správania. Poďte sa pozrieť na to, ako boli v minulosti (a často sú dodnes) prezývaní takí Ďanovčania, Lipovčania či Martinčania.

Turčianske prezývky boli viac dobromyseľným a humorným prekáraním než zlomyseľnou urážkou. Blatničania privážali z Ruska toľko čaju, že ním zásobovali celý kraj. Stali sa teda čajkármi. Blážovčania s Borcovčanmi chovali dojnice, z ktorých popredali všetko okrem srvátky. Preto im prischla prezývka srvatkári. Bystričania zvykli jedávať „polievku chudobných“ – bočporovú, stali sa tak bočporákmi. Duličania boli zase mačkári, lebo mali príliš mäkké srdce, aby všetky mladé mačence utopili, ako bolo zvykom všade inde. Ďanovčanov, ale aj Dubovčanov kedysi zachraňoval od hladomoru iba bôb. Obyvatelia Ďanovej sa teda stali bôbármi, Dubového zase bôbenármi. Obyvatelia Dvorca boli prezývaní rybármi, ale aj vlčiarmi. Jeden Dvorčan raz totiž omylom zastrelil zatúlané teľa a pred súdom sa obhajoval tak, že v lese videl vlka a ten sa mohol ľahko premeniť na teľa.

Turčania v dejinách: Prečo boli Dubovčania bôbenármi a Príbovčania panvičiarmi?

Folkušovania sú bielokrpčiari a Hájčania zase vrabčiari, keďže im všetok obsah makovíc vyzobali vrabce. V Hornej Štubni bývali krekáni, pretože väčšina obyvateľov boli nemeckí usadlíci, ktorých nárečová nemčina pripomínala krákanie. História Ivančanov ako kanonierov vznikla vďaka istému bosému mládencovi, ktorý sa raz predstavil ako Jano Chvojka, ivančiarsky kanonier. Jazerničanov volali šošovičkári, nakoľko šošovica bývala v Jazernici priam národným jedlom. Tá najlahodnejšia borovička sa vraj zakaždým vypálila v Kaľamenovej, preto boli jej obyvatelia borovičkármi. Kláštorčania zase bývali krošniari, lebo prvé olejkárske krošne sa zhlobili práve tu. Obyvatelia Konského odjakživa chovali statné poštové kone, dodnes teda zostali koniarmi.

O Košťancoch sa zvyklo spievať Košťanci drnci, zjedli koňa v hrnci. O nič lepšie neobišli ani Krpeľanci, ktorí vraj kradli med z úľov – prischla im teda prezývka mediari. Obyvateľom Laskára vraj každú zimu vrabce vyzobali všetko zrno, stali sa preto, ako inak, vrabčiarmi. Ležiachovčania zase vo veľkom obchodovali s nožmi a nožnicami, vyslúžili si tak prezývku nožničiari. V Liešne posadili na vrch zvonice kohúta, ktorý ich mal každé ráno budiť, a tak sa stali kohútiarmi. O Lipovčanoch sa hovorilo ako o múdrych po práve, nechceli totiž posielať svoje deti do školy, čo im vrchnosť vyčítala. Ani Martinčanov však neobišli prezývky. Dodnes sú známi ako kapustniari alebo kalužiari. Mošovčania boli zase postruhnikármi, keďže toto pečivo pripravovali pri každej rodinnej oslave. Podobne na tom boli aj Necpalčania-podymkári, ktorým mimoriadne chutili pečené a orascované podymníky.

Podhradčania sa stali tými, čo kosia na velocipéde, lebo prvý bicykel využívali osožnejšie než len na vozenie. V Príbovciach sa kedysi dávno vyrábali drevené panvice – stali sa tak panvičiarmi. V Priekope bývali predrenci, v Ratkove zase habarkári. Občania Sklabine sú dodnes známi ako môstkari, pretože z každého domu viedol k ceste mostík. V Slovanoch zase žili pľuckári kvôli obľube v pľúckovej polievke. V Sučanoch boli fazuliari, v Šútove huniari, pretože od jesene do jari sa tu nosili dlhé hune. Obyvatelia Trebostova často varili polievku z držiek-kutlí, nemohli sa teda prezývať inak než kutliari. Nemôžeme obísť ani Trnovo, kde sa zemania oslovovali ako apko – stali sa preto apkovia. V Turčianskom Jasene bývalo zvykom žutie tabaku – močky, boli to teda močkári. Spomenúť treba aj opičiarov z Petra, havkáčov z Turian, chacharov z Vrútok a kvokárov zo Záboria. A v neposlednom rade Žabokrečania, prezývaní aj žaboškrečanmi. Našli ste v spomenutom aj vy? Dajte nám vedieť, či sa niektorá z prezývok zachovala vo vašej obci dodnes!

ZDROJ: Ivana Tatárová, Turčianske chotáre (Ján Junas, GRADUS, 1996), foto: Slovensko na historických pohľadniciach 

Komentáre