Turčania v dejinách: O sebavedomých Turancoch a o tom, ako prišli o vzácnu výzdobu kostola

Nie je žiadnou novinkou, a už vôbec nie prekvapivou, že Turiec je mimoriadne príťažlivý pre tých, ktorí v ňom žijú, ale aj pre turistov a návštevníkov. Preto sme sa rozhodli pozrieť sa bližšie na zúbok niektorým výnimočným miestam nášho regiónu. Dnes sme navštívili mesto Turany.

Turany ležia v dolnej časti Turčianskej kotliny a preteká nimi horský potok Studenec. Turany sa stali mestom len nedávno, zato rozhodne patrili k najstarším turčianskym osadám. Veľký význam pre Turany mal najmä drevársky priemysel, no Turanci vynikali aj klobučníckym remeslom. Nechýbal tu Révaiovcami založený kameňolom, ale ani tehelňa na výrobu pálenej tehly. Po druhej svetovej vojne pracovala väčšina občanov Turian v miestnej Drevine. Blízkosť rieky Váh podnietila Turany k výstavbe vodného kanála, keďže množstvo vody v rieke bolo postrachom pre domácich. Mnohí obyvatelia sa však museli zriecť svojich domov a pozemkov, pretože práve cez ne bol kanál vybudovaný.

Turčania v dejinách Turany

Štát poskytol konkrétnu sumu na vybudovanie nových domov pre tzv. presídlencov. Tým, že si postavili v novom prostredí pekné domy s kúpeľňami a niektorí už aj s garážami, rozmohla sa stavebná horúčka. Aj ostatní Turanci sa teda snažili zbaviť starých, menej pohodlných domov. Takto vznikali v obci stále nové a nové štvrte a ulice. Hovoríme o období okolo roku 1955. Vráťme sa ale späť na začiatok vzniku Turian. Hoci boli už v roku 1397 povýšené na kráľovské mesto, nepostavili sa tu v tom čase žiadne významnejšie umelecké pamiatky. Turany sa totiž stali mestečkom podliehajúcim sklabinskému panstvu, a to jeho rozvoj značne brzdilo.

Najvzácnejšou a najkrajšou staviteľskou pamiatkou Turian je starý rímsko-katolícky gotický kostol zo začiatku 14. storočia. Kostol bol pôvodne pokrytý šindľom a jeho vnútro obohacovali staré fresky, zničené neopatrnosťou farára pri oprave kostola. Áno, znie to skutočne absurdne, ale kňaz, v snahe zmodernizovať kostol, nariadil odstránenie vnútra až po kamenné murivo. Tento osud však našťastie nepostihol vzácny gotický oltár sv. Kataríny, ktorý kostolu daroval biskup a jeho patrón Révai. Dovezený bol údajne na plti po Váhu. Za pozornosť stojí aj turiansky evanjelický kostol z roku 1786, ktorý však, nakoľko bol postavený na zlej močaristej pôde, začínal veľmi skoro podliehať skaze. Prispeli k tomu aj mnohé povodne, následkom čoho sa voda v kostole držala aj niekoľko dní. Začiatkom 20. storočia bol teda evanjelický kostol v Turanoch postavený nanovo.

Významnou stavbou bola aj židovská synagóga alebo kaštieľ Ujhelyiovcov. Ak však spomíname pozoruhodné turianske stavby, nemôžeme zabudnúť ani na obyvateľov. Za zmienku stojí napríklad ich odev. Hoci pôvodný kroj v Turanoch, podobne ako v celom Turci, pomerne rýchlo zanikol, predsa len sa zachovali jeho časti. Ženský kroj bol pomerne jednoduchý. Pozostával zo skladanej tmavej sukne a zástery zdobenej čipkami. Mužský kroj bol dvojaký. Na prácu nosili úzke nohavice z bieleho súkna a doma ušité krpce. V nedeľu a sviatok sa ale Turanci nahodili do čiernych vyleštených čižiem, bielej košele so širokými rukávmi a modrých úzkych nohavíc. Na košeli nesmela chýbať vesta s veľkými striebornými gombíkmi. Modrý kroj z tenkého súkna bol špecifický pre Turancov a je možné pripísať to ich meštianskemu sebavedomiu.

ZDROJ: Ivana Tatárová, 700 rokov Turian (Obzor), foto: turany.sk

Komentáre