Turčania v dejinách: Čomu sa venovali obyvatelia Slovenského Pravna kedysi?

Správy hlavné, Správy z regiónu, Turčania v dejinách

Nie je žiadnou novinkou, a už vôbec nie prekvapivou, že Turiec je mimoriadne príťažlivý pre tých, ktorí v ňom žijú, ale aj pre turistov a návštevníkov. Preto sme sa rozhodli pozrieť sa bližšie na zúbok niektorým výnimočným miestam nášho regiónu. Dnes sme navštívili obec Slovenské Pravno.

Turčianska záhradka rozhodne nemá núdzu o miesta s atmosférou. Za jedno z takých sa dá považovať aj Slovenské Pravno, v minulosti označované za remeselnícko-roľnícku obec. Spomína sa už v roku 1113, čo z nej robí jednu z najstarších obcí nielen v rámci Turca, ale aj na celom Slovensku. Slovenské Pravno sa nachádza približne 10 kilometrov severozápadne od Turčianskych Teplíc. Obec sa pýši vzácnymi pamiatkami, od katolíckeho kostola, ktorý je chránenou pamiatkou, cez evanjelický kostol, až po rokokový kaštieľ. Archeologické nálezy dokazujú, že Slovenské Pravno vzniklo ešte v čase Veľkej Moravy, prípadne aj skôr. Tak, ako v iných turčianskych obciach, aj tu Pravňania prechádzali ťažkými obdobiami a mnohí poodchádzali za prácou do USA, Kanady či Nemecka.

Turčania v dejinách: Čomu sa venovali obyvatelia Slovenského Pravna kedysi?

Najstaršie datované pamiatky zo Slovenského Pravna boli objavené v Sokolnej jaskyni. Veľmi dobre je však doložené aj osídlenie z doby rímskej. Takmer všetky významné sídliská objavil Pravňan Gustáv Madigár, takže dnešné Slovenské Pravno mu veru má byť za čo vďačné. Rozhodne tu stojí za zmienku, že táto obec mala na hornom Turci výnimočné postavenie od začiatku doby rímskej, zhruba ďalších 1200 rokov. Ako sme už načrtli, Slovenské Pravno žilo z poľnohospodárstva, ale aj pastierstva. Vznikli tu takisto cechy krajčírov, kožušníkov, hrnčiarov a ako aj v iných turčianskych obciach, známi boli aj tunajší olejkári. Starú tradíciu v dedine mali aj jarmoky, ktoré sa konali každú nedeľu.

V Slovenskom Pravne, ako v jednom z mála, môžete ešte aj dnes nájsť prvky pôvodnej ľudovej architektúry, ktoré už inde zanikli alebo sa zmodernizovali. Za pozornosť stojí aj jedálny lístok, typický pre Pravňanov na konci 19. storočia. Raňajky pozostávali z kapusty so zemiakmi varenými v šupke, na obed sa najčastejšie varili strukoviny a v pôstnych dňoch halušky s tvarohom alebo lekvárom. Na večeru bola opäť kapusta so zemiakmi. Najčastejším nedeľným obedom bola v Slovenskom Pravne krúpová polievka a bravčové či baranie mäso. Chlieb z ražnej múky si domáci piekli sami. Pri pátraní po histórii tejto obce sme natrafili aj na povahové črty starších remeselníckych rodín. Patrili k nim chlad, odmeranosť a nedôverčivosť.

Tvrdé existenčné podmienky viedli obyvateľov tejto obce k mimoriadnej pracovitosti a sporivosti. Dokazovalo to nielen oblečenie ľudí, ale aj úprava či zariadenie ich domov. Dnes už však málokto vie, že v Slovenskom Pravne stála do roku 1905 drevená synagóga, ku ktorej patril aj pomerne veľký cintorín. Pochovávali sa tu Židia z celého Turca. O význame Slovenského Pravna v minulosti, najmä pokiaľ ide o tradičné remeslá, niet pochýb. Ako sa v tejto obci žije a ako vyzerá dnes, o tom sa môžete presvedčiť sami. A keď už zavítate do tohto rodiska básnika Eliáša Lániho, nezabudnite sa zastaviť pri Prónayovskom kaštieli a prejsť sa po miestach, kde kedysi žili a tvrdo pracovali poctiví turčianski remeselníci.

ZDROJ: Ivana Tatárová, Slovenské Pravno a okolie (Obecný úrad v Slovenskom Pravne, 1993)

Komentáre