Turčania v dejinách: Slanina pre pána učiteľa? Žiadny úplatok, ale odmena

Vedeli ste, aký významný býval kedysi 3. február? V stredoveku bol tento deň vyhradený na spoločné obchôdzky učiteľov a žiakov po dome. A prečo? No predsa vyberať naturálie! Veď aj „rechtor musel z niečoho žiť“.

Na Blažeja (3. februára) teda nastal na Slovensku veľký pohyb žiakov. Tejto udalosti sa hovorilo blažeácia, blažejácia, slávnosť alebo koledovanie na Blažeja. V tom období mali učitelia právo na príjem, pozostávajúci z menšej sumy peňazí a vedľajších príjmov. A tými boli práve naturálie vyzbierané po domoch. Od 18. storočia už na spomínané obchôdzky chodili len žiaci, bez učiteľov. Pre dnešných žiakov by to bol zrejme trest, no kedysi bola účasť na tejto akcii pre žiaka cťou a odmenou. Vyberali sa na to tí najlepší žiaci, prevažne piati až šiesti.

Učiteľovi tak ľudia darovali slaninu, šunku, vajíčka aj múku. Do karát mu hral aj dátum, keď po fašiangových zakáľačkách bolo z čoho rozdávať. Najštedrejší bývali, samozrejme, rodičia žiakov, veď učiteľ býval v dedine veľká autorita. Žiaci si so sebou nosili dokonca aj zošit, do ktorého zapisovali peňažné dary. Slaninu im domáci napichovali na drevené ražne alebo šable, ktoré nosili žiaci so sebou. A keď boli košíky plné, zaniesli ich učiteľovi a pokračovali v obchôdzke. V ten deň ich vždy pohostila učiteľova žena, dostali navyše aj pár grošov a nechýbala ani tanečná zábava na záver dňa.

Turčania v dejinách: Slanina pre pána učiteľa? Žiadny úplatok, ale odmena

Po viac než mesiaci, 12. marca, na Gregora, sa udalosť zbierania naturálií pre učiteľa opakovala. Žiaci pritom recitovali:

Na Blažeja veľmi málo sme dostali,
sotva sme halušky čím omastiť mali.
A tak sa úfame, že nám nahradíte
tú stratu, keď žiakov svojich odmeníte.

Tejto udalosti sa hovorilo gregorácia a podobne ako na Blažeja, aj v tento deň, keď žiaci doniesli plné košíky do školy, učiteľova žena im urobila praženicu, učiteľ dal žiakom drobné peniaze a rozdelil vajíčka. V priebehu 19. storočia však tieto obchôdzky postupne zanikali. Hoci dnes už slávnosti na Blažeja a na Gregora poznáme len z rozprávania, je príjemné aspoň po tieto dva dni v roku si spomenúť na časy, keď bývali učitelia medzi ľuďmi mimoriadne vážení.

ZDROJ: Ivana Tatárová, Tradície na Slovensku (Zora Mintalová-Zubercová, 2015), Foto: regionalnedejiny.sk

Komentáre