Turčania v dejinách: Prvé kroky po Turčianskej kotline


Kam by ste sa radi presunuli strojom času? My v tom máme úplne jasno – boli by to počiatky vzniku nášho regiónu. Veď koho by nezaujímalo, ako presne vyzeralo miesto, kde teraz žijeme, pracujeme či nakupujeme, takých dvetisíc rokov pred Kristom?

Miesto, kde sa nachádza Turiec ako ho poznáme dnes, bol s najväčšou pravdepodobnosťou osídlený už v dobe stredného eneolitu, teda viac než 2000 rokov pred Kristom. Až okolo 7. storočia nášho letopočtu sa na tomto území začínajú usádzať naši predkovia – Slovania. Po zániku Veľkej Moravy, teda okolo roku 900, žilo obyvateľstvo Turca pod vplyvom Bielochorvátskeho kniežatstva. Zhruba o storočie neskôr žili Turčania približne v štyridsiatich dedinách (vtedy sídlach). Prvou písomnou zmienkou o Turci je však až listina kráľa Kolomana z roku 1113. Dosť bolo číselných údajov – poďme sa bližšie pozrieť na to, kto v Turci vlastne panoval a akú mal náš región podobu.

Známym rodom v Turci boli Diviackovci, ktorí vlastnili Vyšehrad a k nemu patriace dediny. Samostatnou kapitolou sú, samozrejme, známi Révaiovci. Ani našu kotlinu ale neobišiel ničivý tatársky vpád, ktorý značne narušil rozmach Turca. Po ňom prišla na rad výstavba Turčianskeho hradu (dnes Znievsky) a postupne začali vznikať obce, ako Dražkovce či Dolné Jaseno. To už sa nachádzame v období medzi 9. a 11. storočím, kedy bol Turiec naozaj husto osídlený. Veľa písomných zmienok o turčianskych obciach z toho času neexistuje, ale za zmienku stojí, že aj martinské Záturčie bolo kedysi dedinou. Významným kultovým centrom s pohrebiskom bol v tom čase Háj. O niečo neskôr sa v Turci usadil rytier českého pôvodu Rečko, ktorý tu vlastnil niekoľko dedín, napríklad Dubové, Socovce alebo Novú Ves (dnes Karlová).

Málokto dnes zrejme vie, že Dolná Štubňa sa kedysi nazývala Kozmasova Ves, dnešná Vieska mala meno Teplica a Bystričku poznali naši predkovia ako Bystricu. A keď už sme pri turčianskych názvoch, jediná obec, nazvaná po žene, bola Paraština, vyčlenená z Kevíc, nazvaná po zemianke s menom Paraska. Na začiatku 14. storočia získalo niekoľko turčianskych obcí mestské výsady. Bol to Svätý Martin, Sučany, Mošovce a Turany. Najvýznamnejšie postavenie spomedzi nich mal Svätý Martin. V učebniciach dejepisu sa isto nedočítame ani o tom, že kedysi existovala dedina s názvom Turiec a prevažná časť jej chotára bola neskôr premenovaná na Blažovce. Aj tie boli majetkom spomínaného rytiera Rečka.

Pomerne málo sa vie aj o tom, že uhorský kráľ Belo IV. rozdal drobným zemanom takmer celý Turiec. Začiatkom 13. storočia povýšil Znievske Podhradie (dnes Kláštor pod Znievom) ako prvé turčianske sídlo na mesto. O celé storočie neskôr sa už Turiec vyvíjal ako samostatná stolica Uhorského kráľovstva. Mal vlastných županov, podžupanov, slúžnych a iných stoličných hodnostárov. Bol to čas, kedy začali do Turca húfne prichádzať nemeckí prisťahovalci, čo pocítila najmä Dolná Štubňa, Sklené či Turček. Na princípoch nemeckého práva boli dosídlené aj Kľačany, Lipovec, Brieštie, Hadviga alebo Jasenovo. Ale to už je samostatná kapitola v dejinách našej Turčianskej kotliny…

Turčania v dejinách: Prvé kroky po Turčianskej kotline

Zdroj: Ivana Tatárová, Z ľudovej kultúry Turca (Eva Pančuhová, Zora Mintalová a kol., 2004) Foto: Wikipedia (Blatnický meč – stredoveký nález v hrobe veľkomoravského veľmoža)

Komentáre