Turčania v dejinách: Mestečko Mošovce kedysi ničím nezaostávalo za Martinom

Správy hlavné, Správy z regiónu, Turčania v dejinách, Všetky správy

Nie je žiadnou novinkou, a už vôbec nie prekvapivou, že Turiec je mimoriadne príťažlivý pre tých, ktorí v ňom žijú, ale aj pre turistov a návštevníkov. Preto sme sa rozhodli pozrieť sa bližšie na zúbok niektorým výnimočným miestam nášho regiónu. Dnes sme navštívili obec Mošovce.

V meziříčí, tom, kde rozložilo švárné městečko se Mošovce, v dávnosti prý sluli Snášovce, tam mi nebe vlast mou vyznačilo“. Pod tieto slová zo známej Slávy dcery mošovského rodáka Jána Kollára by sa isto mohol podpísať nejeden Mošovčan. Veď obyvatelia tejto obce mali a aj majú dosť dôvodov na hrdosť, či už ide o prírodné krásy či bohatý spoločensko-kultúrny život Mošoviec. Už v minulosti zohrávali Mošovce významnú úlohu, a to nielen v rámci Turca. Svedčí o tom aj ich status mestečka. Boli významným remeselníckym strediskom Turca, povestní boli najmä mošovskí kožušníci. Už na začiatku 20. storočia fungovala v Mošovciach pošta, telefón, telegraf, lekár a lekáreň, no nechýbala ani „četnícka stanica“ či taxi služba. V tom čase tu vzniklo aj kúpalisko, ktoré sa postupne modernizovalo.

Turčania v dejinách: Mestečko Mošovce kedysi ničím nezaostávalo za Martinom

Za pozornosť stoja Mošovské aleje, chránená prírodná pamiatka, ktorej súčasťou je miestny park a sústava viacerých alejí. Spomínaný anglický park v Mošovciach patrí svojou rozlohou medzi najväčšie na strednom Slovensku. Založili ho baróni Révaiovci. Ešte pred nimi však v Mošovciach žil zemiansky rod Rakšanskovcov. Bola to doba, kedy sa Mošovce vyvíjali podobne ako Martin. Už v 13. storočí patril Mojš (Mošovce) k najobývanejším dedinám Turca s vlastným kostolom najsvätejšej Trojice. Zaujímavosťou je, že sa prísne dbalo, aby sa počas sviatkov a nedieľ nepracovalo, platil zákaz poľovania, lovu rýb, nesmeli sa zbierať ani huby, zakázaná bola návšteva hostincov či tanec. Na dodržiavanie týchto zákazov dohliadali určení inšpektori.

Okrem tradičných remesiel, akými boli kožušníctvo, výroba čižiem alebo kováčstvo, k mošovskej histórii patrí aj bryndziareň. Tá stála na mieste dnešnej prístavby základnej školy a jej vlastníkom bol otec známej poetky Ľudmily Podjavorinskej. Mošovce sa dnes mnohým spájajú s tradičným jarmokom, inak to však nebolo ani v minulosti. Už vtedy sa tu konali pravidelné trhy (každú stredu). Ich súčasťou bývali aj dobytčie jarmoky. Koncom 19. storočia tu bola zriadená štátna ľudová škola dievčenská, kde sa vyučovalo v maďarčine. Žila tu však aj početná židovská komunita s vlastnou synagógou a školou. V Mošovciach nechýbala ani materská škola, bola dokonca prvá v Turci. Postupne sa k nej pridala aj Základná škola Jána Kollára či Stredná odborná škola rybárska – prvá svojho druhu na Slovensku.

Viacero požiarov, ktorým sa nevyhli ani Mošovce, bolo impulzom na vznik dobrovoľného hasičského zboru. Medzi Mošovčanmi bolo a je mnoho nadšencov-futbalistov, volejbalistov, turistov, ale aj šachistov. Vznikali chovateľské aj záhradkárske spolky, za pozornosť však stoja aj leteckí nadšenci pod vedením vtedajšieho učiteľa Břetislava Dvořáčka. Málokto dnes vie, že ako prví skonštruovali jednoduché drevené lietadlo, potiahnuté plátnom. V roku 2009 získali Mošovce tretie miesto v súťaži Dedina roka. Ak teda budete mať chuť, čas alebo cestu, zastavte sa v tejto obci a presvedčte sa na vlastné oči, v čom tkvie tajomstvo jej obľúbenosti (nielen) medzi domácimi.

ZDROJ: Ivana Tatárová, Štvrtá kniha o Mošovciach (Jozef Tatár, 2010), foto: Wikipedia 

Komentáre