Turčania v dejinách: Povestné mošovské páračky, pečenie oblátok či stavanie mája

Turčianske tradície a zvykoslovie nám nie sú cudzie ani dnes. Približujú ich folklórne skupiny či rôzne tematicky zamerané podujatia. K pochopeniu toho, ako žili naši predkovia, čomu verili, čoho sa obávali a čo každodenne dodržiavali, však chceme prispieť aj my.

Dnes sme zavítali do Mošoviec za čias našich starých a prastarých rodičov. A prečo práve Mošovce? Sú tu totiž zachované veľmi bohaté folklórne tradície plné typických zvykov, piesní, hier, ale zaujímavý je aj mošovský ľudový odev. Napriek tomu, že Mošovce mali charakter malého mestečka, väčšinu obyvateľov tvorili remeselníci a roľníci, vďaka ktorým si dodnes naše staré mamy spievajú piesne spojené s touto obcou. Za všetky spomenieme aspoň Tie mošovské diovky či Nad mošovský hájiček. Nezachovali sa tu však len piesne, ale aj mnoho povestí, ktorým sa dnes intenzívne venuje mošovský rodák Jozef Tatár. Za zmienku ale stojí aj hra, ktorá bola neodmysliteľnou súčasťou priadok: „Hoci sú Mošovce len jarček na jarček, predsa sú dievčence ako majeránček.“

Turčania v dejinách: Povestné mošovské páračky, pečenie oblátok či stavanie mája

Dôležitou súčasťou kultúry ľudu býval, samozrejme, odev. Nohavice, ako najvýznamnejšiu súčasť mužského odevu, zdobil tzv. čierny šajtáš (pásová obruba). Ľanová košeľa mala široké rukávy, dolu olemované výšivkou. Ženský kroj sa skladal z tzv. oplecka z tenkého bieleho plátna s krátkymi rukávmi, ale širokými a nazberanými. Ukončený bol výšivkou a čipkou. Pre Mošovčanov boli, narozdiel od ostatných Turčanov, typické široké kožené opasky. Činnosť, ktorej sa obyvatelia Mošoviec naozaj intenzívne venovali, boli už spomenuté priadky. Za zmienku však stoja aj páračky alebo liatie olova na Ondreja. Do domov, kde mali Ondreja, chodili mošovskí mládenci zvesovať brány, kradnúť vozy, ktoré potom rozobrali a poskladali na povale alebo streche humna.

Najviac zvykov sa dodržiavalo v období medzi Vianocami a Novým rokom. Predvianočný čas si Mošovčania spríjemňovali pečením oblátok na fare. Domy sa zdobili vetvičkami ihličnanov, nesmeli chýbať ani na vchode do maštale. V Mošovciach sa zvykli piecť aj tzv. bosmany, no okrem nich aj kapustníky a babiarne. Štedrý večer nazývali Mošovčania aj Dohviezdnym večerom a vyvrcholil polnočnou omšou v katolíckom kostole, na ktorú zvyklo chodiť aj pár evanjelikov. Mnohé vianočné zvyky sa v Mošovciach dodržiavajú aj v dnešnej dobe. Medzi najznámejšie patrí zvyk klásť pod štedrovečerný stôl reťaz alebo sekeru. Typickým jedlom v tento večer bývali lokše posypané makom.

Ako v mnohých rodinách aj dnes, na sviatok Troch kráľov navštevoval katolícky farár, rechtor a miništrant s trojkráľovou kriedou jednotlivé katolícke rodiny. Ak preskočíme z januára o niekoľko mesiacov dopredu, musíme spomenúť tradičné stavanie mája v predvečer prvého mája. Táto tradícia však nie je nijako výrazne dlhá, viaže sa totiž až na 20. storočie. Desiatky Mošovčanov si ale tento zvyk každoročne radi vychutnajú či už ako diváci alebo, a to najmä mladí muži, samotným stavaním. K typickým mošovským zvykom patrilo aj tzv. hlásenie. Hlásnici, ktorí sa starali o bezpečnosť občanov v nočných hodinách, boli povestní. Ak viete viac o zvykoch a tradíciách z Mošoviec, dajte nám o nich vedieť.

ZDROJ: Ivana Tatárová, Štvrtá kniha o Mošovciach (Jozef Tatár, 2010) foto: mosovce.sk

Komentáre