Turčania v dejinách: Mäso na stole bolo pre starých Turčanov doslova sviatkom

Mäso je odpradávna súčasťou stravy a inak to nebolo ani v Turci. V dnešnej dobe je konzumácia mäsa vecou vnútorného presvedčenia, kedysi však bolo podstatné, z akej vrstvy človek pochádzal. Pozrite sa s nami na to, aké miesto malo mäso v turčianskych jedálnych lístkoch v minulosti.

Vo feudálnych rodinách bolo mäso každodenným a samozrejmým jedlom tak, ako samozrejmou bola aj poľovačka na rôznu divinu. Táto záľuba hradných pánov spestrovala každodenný život inak unudených feudálov. Na stole im často rozvoniaval pečený jeleň, srnec alebo diviak, ako príloha k mäsu pánom vždy dobre poslúžilo kvalitné víno. A ak práve nebolo ideálne počasie či dostatočná chuť na poľovačku, vždy bol k dispozícii horár, ktorý ulovil presne to, čo si panstvo želalo. Toto všetko bolo realitou aj u Révaiovcov, vtedy panujúcich na Sklabinskom hrade, ktorí si s obľubou a často dopriali pečenú laň či daniela.

Príprava mäsa v bohatých turčianskych sídlach bola skutočne pestrá a okázalá. Medzi chudobnejšími Turčanmi však panoval presný opak – konzumácia mäsa tu bola obmedzená na pár výnimočných sviatkov v roku. Keď mali vidiecki mládenci veľké šťastie, podarilo sa im uloviť bažanta, prípadne iné divožijúce vtáctvo. Ešte na začiatku 20. storočia sa v Turci najčastejšie jedla baranina a jahňacina. Chov oviec zaviedli v našom kraji Révaiovci, najviac sa ich páslo v Blatnici, na Bystričke alebo v Necpaloch. Najväčší záujem o jahniatka bol v Turci hlavne pred Veľkou Nocou.

Choval sa tu však aj hovädzí dobytok, hlavne na mlieko, no dôležitý bol aj ako ťažná sila. Neskôr sa v Turci rozšíril aj chov ošípaných a skoro po každom dvore pobehovala hydina. Z nej domáci využívali najmä vajcia a perie. Rozšírený bol aj chov kôz, tie však chovali skôr chudobnejší Turčania. Obyvatelia Folkušovej boli mimoriadne úspešní v love zajacov, ale na turčianskom stole mali svoje miesto aj ryby. Za zmienku stojí takmer päťkilový pstruh, ktorého ulovili dvaja Ďanovčania v roku 1810, a to v blatnickom potoku. Sušené aj údené ryby bývali súčasťou vianočnej kapustnice v katolíckych domácnostiach, po druhej svetovej vojne sa už bežne kupovali kapre. Mäso si Turčania zvykli nasoliť a vyúdiť, týkalo sa to predovšetkým baraniny. A keď už je reč o mäse a jeho príprave v minulosti, prinášame vám aj jeden tradičný turčiansky recept. Ak teda nie ste vegán či vegetarián, pripravte si pečené teľacie kolienko.

Turčania v dejinách: Mäso na stole bolo pre starých Turčanov doslova sviatkom

1kg teľacieho kolienka
Soľ, voda (vývar)
50g masla

Teľacie kolienko dobre umyjeme, osolíme, položíme do pekáča, obložíme maslom, podlejeme trochou vody alebo vývarom z mäsovej polievky, prikryjeme a vložíme do zohriatej rúry, v ktorej ho asi 30 minút pečieme zakryté. Potom ho odokryjeme a občas polievame šťavou z výpeku. Po upečení vyberieme a oddelíme mäso od kosti. Dobrú chuť!

ZDROJ: Ivana Tatárová, Z turčianskej kuchyne (Zora Mintalová-Zubercová, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2007), foto: Wikipedia

Komentáre