Turčania v dejinách: Martin – kedysi jediná ulica zastavaná z oboch strán

Správy hlavné, Správy z regiónu, Turčania v dejinách, Všetky správy

Nie je žiadnou novinkou, a už vôbec nie prekvapivou, že Turiec je mimoriadne príťažlivý pre tých, ktorí v ňom žijú, ale aj pre turistov a návštevníkov. Preto sme sa rozhodli pozrieť sa bližšie na zúbok niektorým výnimočným miestam nášho regiónu. Dnes sme navštívili mesto Martin.

Je doslova nemožné vtesnať históriu najväčšieho turčianskeho mesta do niekoľkých viet. Preto vám prinášame len pár zaujímavostí o podobe Martina v jeho počiatkoch či v nedávnej minulosti. Málokto si dnes zrejme uvedomuje, že Martin – to bola kedysi len jedna ulica zastavaná z oboch strán drevenými domami. Prvými domami od vzniku mesta ako takého bol Révajovský hostinec a Župný dom. Na začiatku 20. storočia na tejto (Hlavnej) ulici sídlili mnohí živnostníci, právnici a lekári. Ulica sa tiahla od námestia smerom na sever. Do veľkého požiaru v roku 1843 bolo mesto vybudované prevažne z drevených domov a hospodárskych budov. Požiar však zachvátil celý Martin, ktorý zhorel do základov. Po požiari sa začali v meste stavať murované domy, prevažne z nepálenej tehly.

Turčania v dejinách: Martin – kedysi jediná ulica zastavaná z oboch strán

Dvanásť rokov pred ničivým požiarom zachvátila Martin cholera. Nakoľko v tom čase ešte nemocnica nestála, chorým slúžil tzv. mestský špitál v podobe drevených búd pri cintoríne. Vznik a poslanie Matice slovenskej či Memoranda národa slovenského máme ešte v čerstvej pamäti zo školských čias. Medzi menej známe fakty o meste Martin však patrí vznik prvej školy na jeho území. Bola ňou latinská škola z roku 1557. V porovnaní s inými okresnými mestami, Martin nikdy nepatril k oblastiam, ktoré mali rozvinutý priemysel. Pomerne významný bol ale kníhtlačiarsky spolok, no za zmienku stoja aj píly či drevospracujúce firmy. Najrozšírenejšie boli mlyny – mlelo sa nielen v Martine, ale aj v okolitých obciach.

Vráťme sa na chvíľku k spomínanej kníhtlači. Podnetom vzniku Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine bola skutočnosť, že na Slovensku neexistovala tlačiareň časopisov so slovenským národným programom. Od kníhtlače preskočme k Turčianskemu pivovaru, ktorý založil Jozef Capko, rodák z Kláštora pod Znievom. Skúsenosti s obchodovaním nadobudol v Bulharsku (spolu s kapitálom), a tak sa v Martine začali variť tri druhy piva: brezniak, kráľovské pivo a granát. Opomenúť však rozhodne nesmieme významné budovy v Martine. Reč je o Matici slovenskej, o Dome Pavla Mudroňa, kde dlhé roky sídlila redakcia Národných novín a časopisu Hlásnik, ako aj Národnom dome. Do dejín sa zapísala aj budova Tatra banky, múzeum alebo budova Advokátskej komory, ktorá slúžila ako sídlo advokátov Slovenska.

Národný cintorín v Martine bol založený koncom 18. storočia a jeho história je pevne spojená s históriou mesta. Keď sa Martin, na konci 19. storočia, postavil na čelo národného života na Slovensku, prišli do mesta mnohí spisovatelia, redaktori, právnici, politici, vedci či umelci. Väčšina z nich skončila svoju životnú púť práve na Národnom cintoríne. V súčasnosti je na ňom pochovaných asi tristo významných osobností. O meste Martin a jeho dejinách by sa dalo písať veľmi veľmi dlho. Jeho história je totiž bohatá na množstvo významných a pozoruhodných udalostí či momentov, no nie všetky spomínajú školské učebnice. Ak teda viete, či už z kníh alebo rozprávania vašich predkov, o nejakej zaujímavosti spojenej s históriou Martina, podeľte sa o ňu s nami nižšie v komentároch.

ZDROJ: Ivana Tatárová, Martin na historických pohľadniciach (Igor Dobrovolný, 2004), foto: Turiec na dobových fotografiách

Komentáre