Turčania v dejinách: Malá Vieska bývala skromná, ale zato významná samostatná obec


Nie je žiadnou novinkou, a už vôbec nie prekvapivou, že Turiec je mimoriadne príťažlivý pre tých, ktorí v ňom žijú, ale aj pre turistov a návštevníkov. Preto sme sa rozhodli pozrieť sa bližšie na zúbok niektorým výnimočným miestam nášho regiónu. Dnes sme navštívili Malú Viesku – kedysi urbársku obec.

Dnes poznáme Malú Viesku ako jednu z obcí tvoriacich mestskú aglomeráciu Turčianske Teplice. A je to už prirodzený údel mestských častí – vždy sú akosi na periférii, v pozadí, spomenuté len okrajovo. Menej sa o nich hovorí, píše, menej sa o nich vie. Preto sme sa rozhodli nahliadnuť práve sem – do kedysi samostatnej Malej Viesky, pozoruhodnej pre svoju bohatú minulosť. Jej dnešná podoba, pochopiteľne, prešla dlhým historickým vývojom. Napriek tomu ide o jednu z najmladších turčianskych obcí. Pravdepodobný prvý údaj o nej sa datuje do roku 1340, iní historici hovoria dokonca o roku 1414. Majiteľom Malej Viesky v tom čase bol Blatnický hrad.

O nejaké to storočie neskôr, za panovania Révaiovcov v Turci, boli sedliacke usadlosti v Malej Vieske často obývané služobníctvom rôznych vznešených hostí termálnych kúpeľov. A ak hovoríme o vznešených návštevníkoch, treba spomenúť cisára Zigmunda alebo cisára Maximiliána Habsburského. Na návštevnosť kúpeľov bolo najbohatšie 17. storočie. Vysoká uhorská šľachta sa tu liečila z rôznych neduhov, no bežné bývali aj politické stretnutia. A ako sme už spomenuli, hostia prichádzali vždy obklopení množstvom služobníctva. Zaujímavosťou, nad ktorou sa už dnes dá len pousmiať, je bitka manželky komorného grófa s grófkou Pongráciovou. Že o muža? Kdeže! O dve izby v prvom murovanom liečebnom dome.

Turčania v dejinách: Malá Vieska bývala skromná, ale zato významná samostatná obec

Vráťme sa však späť do Malej Viesky. Pozoruhodným prvkom tejto časti Turčianskych Teplíc je zvonica z roku 1822, postavená svojpomocne. Osadené tu boli štyri zvony, ručne ťahané. Všetky štyri zvonili len na výročné cirkevné sviatky, ale ohlasoval sa nimi aj požiar, búrky alebo víchrice. Koncom 20. storočia bola zvonica nadstavená, dnes je vyššia o tri metre. Z pôvodného guľatého tvaru sa stal ihlanový, vymenila sa kopula aj krov strechy, zo štyroch zvonov sú už len dva. Najväčším zvonom sa ohlasuje úmrtie muža, druhý zvoní pri úmrtí ženy. Počas pohrebného obradu zvonia oba súčasne. A ako každá turčianska obec, aj Malá Vieska mala svoje zvyklosti a tradície. Napríklad, keď gazda prvýkrát vyháňal dobytok z maštale na pašu, lieskovým prútím ho vyšibal, aby bolo stádo zdravé a aby ho zlo obchádzalo.

V Malej Vieske nechýbala obecná škola, knižnica, ani ochotnícke divadlo či dobrovoľný hasičský zbor. Ako v iných obciach, aj tu sa o bezpečnosť počas noci staral obecný hlásnik. Významným rodákom z Malej Viesky je výtvarník Mikuláš Galanda. A keď je reč o Malej Vieske, musíme spomenúť aj potok Žarnovica, ktorý túto obec oddeľoval od susedných obcí. S vtedajšími Štubnianskymi Teplicami sa Malá Vieska spojila v roku 1949 a v roku 1971, spolu s ďalšími obcami, vytvorili mestskú aglomeráciu Turčianske Teplice. Ako je teda vidieť, Vieska nie je len názov turčianskoteplického termálneho kúpaliska. Je to zároveň mestská časť, kedysi samostatná obec s bohatou históriou. A že sa o nej málo vie, to nie je dôsledok chudobného života, ale povestnej skromnosti Maloviešťanov, ktorú podedili po svojich predkoch.

ZDROJ: Ivana Tatárová, Malá Vieska (Margita Nižňanská, 2006), foto: zilina-gallery.sk

Komentáre