Turčania v dejinách: Kláštor pod Znievom – dedina s charakterom mesta


Nie je žiadnou novinkou, a už vôbec nie prekvapivou, že Turiec je mimoriadne príťažlivý pre tých, ktorí v ňom žijú, ale aj pre turistov a návštevníkov. Preto sme sa rozhodli pozrieť sa bližšie na zúbok niektorým výnimočným miestam nášho regiónu. Dnes sme navštívili obec Kláštor pod Znievom.

Kláštor pod Znievom – to nie je len prvé katolícke gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským alebo jeden z najstarších kostolov ranogotického slohu na Slovensku. Ak sa vrátime na úplný počiatok, rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola cesta vedúca z Turca popod Diel do Nitry. Táto cesta umožňovala prenikanie obyvateľstva z oboch strán. V roku 1243 sa po prvýkrát spomína Turčiansky hrad (dnes Znievsky) a pod ním postupne vznikla osada s názvom Kláštor. Z histórie Znievskeho hradu sa dozvedáme, že jeho vybudovaním poveril kráľ Belo IV. svojho oddaného veľmoža Andreja Ivanku. Dôvodom boli obavy z ničivého vpádu Tatárov. Hrad sa tak mal postarať o bezpečné prístrešie pre obyvateľov celého Turca. Hrad bol vďaka kráľovej starostlivosti a svedomitosti Andreja Ivanku opevnený a vybudovaný všetkým potrebným na poskytnutie bezpečia. Turčania však nakoniec nemuseli hľadať ochranu v jeho mohutných múroch, lebo žiadne nebezpečenstvo napokon nehrozilo.

Turčania v dejinách: Kláštor pod Znievom – dedina s charakterom mesta

Turčiansky, čiže Znievsky hrad, bol prvým a najstarším hradom na území Turca. Očakávalo sa, že sa preto stane sídlom župnej správy v Turci, no takáto úloha mu nepripadla. Bolo to jeho neprístupnosťou na vysokom skalnatom výbežku a tiež tým, že v čase vzniku Turčianskej stolice už stál aj Sklabinský aj Blatnický hrad. Tie mali, samozrejme, výhodnejšiu polohu na tento účel. Znievsky hrad bol aj naďalej kráľovským, no postrádal významnejšiu úlohu. Vystriedalo sa v ňom viacero majiteľov, ale tí ho vlastnili len krátky čas. Množstvo významných stavieb svedčí o bohatej náboženskej histórii Kláštora pod Znievom. Reč je o vzniku farského kostola sv. Mikuláša, kostola sv. Kríža či kaplnky blahoslavenej Margity. Kalvária v Kláštore bola zároveň významným pútnickým miestom.

Hoci Kláštor pod Znievom mal vo svojom vývine istý mestský charakter, nikdy nebol mestom v pravom slova zmysle. Túto obec môžeme zároveň považovať za tzv. kolísku olejkárstva, najmä vďaka rastlinnému bohatstvu okolia. Stalo sa teda dôležitou zložkou zamestnania miestneho obyvateľstva, predovšetkým vďaka jezuitom, ktorí tu pôsobili. Užitočné to bolo hlavne v čase, keď neexistovali nemocnice, bol nedostatok lekárov a cestovanie chorých bolo príliš zložité. Olejkári mali zároveň veľkú dôveru ľudu. Činnosť, ako aj produkty olejkárov, nie veľmi „voňali“ lekárom či chirurgom, preto vzniklo nariadenie proti ich činnosti, v polovici 18. storočia. Zadržaný mal byť každý Slovák, predávajúci oleje. Tí však zákaz nerešpektovali a kupčili naďalej.

V minulosti patrili Kláštoru pod Znievom aj Lazany, Valča a Vrícko. Už na začiatku 19. storočia mal Kláštor viac než 1500 obyvateľov. Kláštor pod Znievom mal za sebou už 600 rokov svojej histórie, keď vstúpil na javisko národných dejín. Žilo tu totiž národne uvedomelé slovenské pokolenie. Od znievskych vysokoškolákov takisto vzišla myšlienka na založenie gymnázia v Kláštore. Vzniklo v roku 1869. Ale to už je samostatná kapitola v živote Kláštora pod Znievom…

ZDROJ: Ivana Tatárová, Kláštor pod Znievom –Dôveryhodné miesto (1999), foto: Wikipedia

Komentáre