Turčania v dejinách: Kláštor pod Znievom ako centrum národného života v Turci


Za svojich „päť minút slávy“ vďačí turčianska obec Kláštor pod Znievom založeniu jedného z troch prvých slovenských gymnázií na Slovensku. Vzniklo vďaka slovenským vlastencom, a to v čase tvrdej maďarizácie, v roku 1869.

Rímskokatolícke slovenské gymnázium v Kláštore pod Znievom bolo životaschopné v každom ohľade. Bolo zabezpečené po hmotnej stránke a na jeho čele stál riaditeľ Martin Čulen. Počet žiakov vzrastal z roka na rok, tí sem prichádzali zo všetkých slovenských krajov. Ústav bol naklonený aj chudobným žiakom, umožňoval im štúdium rovnako ako tým bohatým. Žiaci dostávali dennú stravu buď zadarmo alebo len za malý poplatok. Vyhliadky na zachovanie znievskeho gymnázia boli teda skutočne dobré a nebol žiadny dôvod na obavy o jeho ďalšie fungovanie. Pre obec ako takú mal tento ústav obrovský význam. Nešlo ani tak o hmotnú stránku ako o jeho mravnú, kultúrnu a spoločenskú hodnotu. Spolu s gymnáziom prišlo do Kláštora niekoľko profesorov, ktorí významne ovplyvnili vývin obce. Patril medzi nich predovšetkým už spomínaný riaditeľ ústavu Martin Čulen. Práve on výrazne zasahoval do života mestečka. Za zmienku však rozhodne stojí aj mladý profesor Jaroslav Samuel Zachej, ktorý sa tu napokon aj oženil.

Turčania v dejinách: Kláštor pod Znievom ako centrum národného života v Turci

Nielen ako človek národného charakteru, no tiež ako lekár, sa tešil výraznej úcte v Kláštore Matej Korauš, takisto člen profesorského zboru. Zásluhou šovinistických maďarských kruhov sa o týchto, aj mnohých iných, významných profesoroch hovorilo ako o zúrivých panslávoch. To však len vystupňovalo národné sebavedomie mestečka. Lenže, ako to už býva, rímskokatolícke slovenské gymnázium nemohlo mať iný osud než bol osud národa, ktorému malo slúžiť. A osud slovenského národa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 už dobre poznáme zo školských učebníc. V zmysle ideológie uhorského štátu nič také ako slovenský národ jednoducho neexistovalo.

Koniec znievskeho gymnázia možno označiť za skutočne tragický. Grünwald, podžupan zvolenskej stolice, začal sústredený útok na slovenské gymnáziá ako hniezda nebezpečného panslavizmu. Zároveň vyzýval vládne kruhy, aby proti nim zakročili so všetkou rozhodnosťou. Čoskoro bolo zatvorené gymnázium v Revúcej, a tak bolo každému Slovákovi jasné, aký osud čaká to znievske. Patronát bol odhodlaný chrániť ho zubami-nechtami, až do posledného okamihu. Keď na začiatku školského roka, v septembri 1874, riaditeľ Martin Čulen oznámil, že gymnázium je oficiálne zatvorené, žiaci doslova so slzami v očiach opúšťali Kláštor pod Znievom. Mimochodom, v tom roku malo nastúpiť minimálne dvesto žiakov, zatiaľ čo v prvom roku sa ich prihlásilo 73. Matej Korauš, aby tento moment zvečnil, dal sa so skupinou žiakov ešte naposledy odfotografovať. Zväčšená kópia tejto vzácnej fotografie visí v kancelárii riaditeľstva v novej budove gymnázia.

Znievske gymnázium tak padlo za obeť nenásytnému šovinizmu. Najväčšou ranou to bolo pre chudobných študentov, ktorí už nemohli pokračovať v štúdiu na inej škole. O krátky čas padla aj Matica slovenská. Maďarizačné zámery uhorskej vlády, po tomto kroku nenašli v Kláštore pod Znievom úrodnú pôdu. Národné povedomie obyvateľov sa totiž vyvinulo a upevnilo oveľa skôr než prišiel nápor maďarizácie. Kláštorčania zostávali verní svojmu slovenskému pôvodu. Dokazuje to aj veľmi živá činnosť divadelných ochotníkov, ktorá tu má mimoriadne starú tradíciu s dobre vybaveným javiskom. Najväčší úspech vždy zožali hry Ferka Urbánka. Za zmienku určite stojí aj fakt, že v Kláštore pod Znievom študoval aj samotný Jozef Gregor Tajovský. Kláštorčania sú tak dodnes hrdí na svoju výraznú slovenskosť, ktorú si posúvali z pokolenia na pokolenie.

Zdroj: Ivana Tatárová, Kláštor pod Znievom – Dôveryhodné miesto (1999), foto: mapio.net

Komentáre