Turčania v dejinách: Kaľamenová skrýva nejeden poklad – jedinečnú kúriu aj kvalitnú borovičku

Správy hlavné, Správy z regiónu, Turčania v dejinách, Všetky správy

Nie je žiadnou novinkou, a už vôbec nie prekvapivou, že Turiec je mimoriadne príťažlivý pre tých, ktorí v ňom žijú, ale aj pre turistov a návštevníkov. Preto sme sa rozhodli pozrieť sa bližšie na zúbok niektorým výnimočným miestam nášho regiónu. Dnes sme navštívili obec Kaľamenová.

Kaľamenová sa prvýkrát spomína v roku 1240, keď ju ako Lieskovec daroval Belo IV. turčianskemu obyvateľovi Sitinovi. Pôvod obce však siaha ešte pred tento rok, kedy patrila medzi dedičné dediny Diviackovcov. Kaľamenovskí zemepáni sa zaslúžili aj o vznik dvoch susedných obcí – Budiš a Nevoľné. Súčasťou obce je však aj osada s názvom Za háj. Poľnohospodárstvo bolo úplne bežným zdrojom obživy v Turci všeobecne a inak to nebolo ani v Kaľamenovej. Pôvodne zemianska, neskôr poddanská obec vždy patrila k najmenším turčianskym sídlam. Najviac obyvateľov tu žilo v roku 1890, a to konkrétne 256.

Turčania v dejinách: Kaľamenová skrýva nejeden poklad – jedinečnú kúriu aj kvalitnú borovičku

Kaľamenová sa nachádza približne 15 km od Turčianskych Teplíc a 25 km od Martina. Územnosprávne patrí do okresu Turčianske Teplice. Ak sa však vrátime o niekoľko (k)rokov späť, archeologický prieskum potvrdil, že okolie obce bolo obývané už v prehistorických dobách. Malá vzdialenosť Kaľamenovej od starej obchodnej cesty bola pre samotnú obec veľkým prínosom. Patrila, ako aj iné sídla (osady), pod hradné panstvo Vyšehradu. Zemepáni Lieskovca (Kaľamenovej) usadili v dedine valachov, ktorí, ako už bolo spomenuté, založili osady Budiš a Nevoľné. A prečo Lieskovec? Obec totiž patrila rodu Lieskovských a až neskôr Kaľamenskovcom. V dedine sa v tom čase nachádzala jedna kúria, postupne však vznikali aj ďalšie.

Pôvodná – prvá – kúria z konca 17. storočia stojí v Kaľamenovej dodnes a nájdete ju v centrálnej časti obce, oproti príjazdovej ceste. Túto stavbu ešte v minulom storočí strážila niekoľkostoročná lipa s pozoruhodným obvodom kmeňa 6 a pol metra. Kúria je zahrnutá medzi jedinečné pamiatky v rámci Slovenska. V čom spočíva jej čaro? Ide o jednopodlažnú stavbu so starším renesančným jadrom na obdĺžnikovom pôdoryse. Neskôr k nej bola pristavaná jednoduchá veranda. Miestnosti sa pýšia bohatou štukovou ornamentikou. V roku 1944 zasiahla kúriu mína, no hneď po vojne bola stavba opravená. Zaujímavé je, že kúria je dodnes permanentne obývaná.

Kaľamenová sa však môže hrdiť aj mimoriadne fotogenickou obecnou zvonicou, ale aj ochotníckym divadlom, ktoré tvorili naozaj nadšení Kaľamenovčania. A hoci sa ničím nelíšili od ostatných Turčanov, predsa bola pozoruhodná ich mentalita a povahové črty. Ako kedysi dávno napísal Matej Bel, „ide o ľudí viac zádumčivých ako veselých. Iba pri špeciálnej príležitosti dokážu byť až bujaro veselí.“ Ďalej spomína, že hoci Kaľamenovčania nie sú príliš otvorení, rozhodne nie sú ani zákerní. Od susedov si vyslúžili prezývku borovičkári, pretože dokázali obísť všetky chotáre v Turci, aby nazbierali čo najviac borievok. No áno, na čo iné, než na kvalitnú borovičku? Ak vás však zaujíma, akí sú obyvatelia Kaľamenovej dnes a či stále vyrábajú povestnú borovičku, zavítajte osobne do tejto príjemnej malej dedinky.

ZDROJ: Ivana Tatárová, Kaľamenová (Doma Mošovce, 2000), foto: mapio.net 

Komentáre