Turčania v dejinách: Bystrička – miesto, ktoré si obľúbil prezident Masaryk


Nie je žiadnou novinkou, a už vôbec nie prekvapivou, že Turiec je mimoriadne príťažlivý pre tých, ktorí v ňom žijú, ale aj pre turistov a návštevníkov. Preto sme sa rozhodli pozrieť sa bližšie na zúbok niektorým výnimočným miestam nášho regiónu. Dnes sme navštívili obec Bystrička.

„Prekrásna je poloha obce, ktorou preteká nezvyčajnou rýchlosťou potôčik, podľa ktorého dostala osada pomenovanie“, napísal kedysi dávno Matej Bel. A na mysli mal, samozrejme, Bystričku. V listinách sa po prvý raz objavila v roku 1258, no najstaršie osídlenie dnešnej Bystričky je archeologicky doložené v 9.-10. storočí. Ako aj v iných turčianskych obciach, aj tu platilo, že obyvatelia sa nemohli voľne sťahovať, nakoľko boli tzv. úrečitými poddanými. To už však hovoríme o konci 18. storočia, kedy najväčšia časť obce patrila Imrichovi Révaiovi. Zaujímavosťou je, že Bystrička mala, narozdiel od zvyšku Turčianskej stolice, najvyšší počet remeselníkov. Za zmienku určite stojí črievičkár, mäsiari, mlynári, ale aj olejkári.

Turčania v dejinách: Bystrička – miesto, ktoré si obľúbil prezident Masaryk

Už na konci 18. storočia stála v obci evanjelická ľudová škola, dovtedy deti z Bystričky navštevovali školu v Turčianskom Petre. V tom čase patrila Bystrička medzi stredné obce Turca, pokiaľ ide o počet obyvateľov, ale aj rozlohu chotára. Výrazne to poznačilo aj vysťahovalectvo do Ameriky. Ani v Bystričke nechýbala obecná knižnica, dobrovoľný hasičský zbor, nočný strážnik, ale aj obecná pôrodná asistentka. Spojitosť medzi Bystričkou a prezidentom prvej ČSR Tomášom G. Masarykom je známa každému Turčanovi. V decembri 1918 mu bolo udelené čestné občianstvo tejto obce. Hmotne podporil mnohých obyvateľov Bystričky, on sám tu mal svoj príbytok, ktorý zvykol navštevovať v sprievode dcéry Alice.

Mimoriadne nešťastné obdobie pre Bystričku nastalo okolo roku 1934 a trvalo najbližšie štyri roky. Za ten čas postihol obyvateľov čierny kašeľ, týfus, povodeň aj požiar po údere blesku do humna. V roku 1939 bol v Bystričke založený Archeologický ústav, ktorý sídlil v bývalej vile rodiny Masarykovej. Členovia tohto ústavu sa venovali prieskumu a výskumu miestnej lokality Hrádok, ale aj iných miest v Turci. Neskôr bol však ústav premiestnený do Nitry. Za významné návštevy obce považujú obyvatelia Bystričky, okrem T.G. Masaryka a jeho dcéry Alice, návštevu prezidenta Eduarda Beneša a neskôr aj Václava Havla.

Športuchtiví obyvatelia Bystričky sa už v polovici 20. storočia mohli realizovať na futbalovom aj hokejovom ihrisku, neskôr aj na lyžiarskom vleku. Obec vyšla v ústrety aj rodinám, keď sa rozhodla vybudovať jasle pre deti zamestnaných matiek, nesmela chýbať ani materská či základná škola a dokonca aj pobočka základnej umeleckej školy. O kultúrne vyžitie v Bystričke sa zase pričinil vznik kina, no najmä divadla s názvom Turčan. Ten naštudoval širokú škálu hier, od Urbánka, cez Čechova až po Moliéra. A spomenúť treba aj folklórny súbor Hrádok, ktorý sa už nie raz predstavil na Turčianskych folklórnych slávnostiach. V roku 1985 bol natočený dokumentárny film 40 slobodných rokov Bystričky. Najlepšie však je zavítať do tejto obce osobne, poprechádzať sa staršími aj novšími ulicami a presvedčiť sa o čare miesta, ktoré tak miloval sám T.G. Masaryk.

ZDROJ: Ivana Tatárová, Bystrička (Richard Lacko), foto: Wikipedia 

Komentáre