Turčania v dejinách: Od ťažkej minulosti Blatnice k čarovnému miestu na život

Nie je žiadnou novinkou, a už vôbec nie prekvapivou, že Turiec je mimoriadne príťažlivý pre tých, ktorí v ňom žijú, ale aj pre turistov a návštevníkov. Preto sme sa rozhodli pozrieť sa bližšie na zúbok niektorým výnimočným miestam nášho regiónu. Dnes sme navštívili obec Blatnica.

Čaro Blatnice spočíva v romantickom prostredí, do ktorého je zasadená. Pekne usporiadané domčeky, stredom dediny pretekajúci Blatnický potok – to všetko upúta pozornosť na prvý pohľad. Povestná jaskyňa Mažarná zase dokladuje dávnu existenciu ľudského osídlenia. Gaderská a Blatnická dolina sú takisto miesta, ktoré nemožno obísť. Ako Blatnica a jej okolie vyzerá dnes, to môže posúdiť každý sám. My sme sa však rozhodli putovať v čase a ukázať toto čarovné miesto také, aké bolo kedysi.

Turčania v dejinách: Od ťažkej minulosti Blatnice k čarovnému miestu na život

Dnešná Blatnica leží na území viacerých dávnych osád. Málokto dnes zrejme počúva o zaniknutej osade Sokolče či významnej stredovekej obci Sebeslavce. Blatnica je jedinečná svojou nenápadnosťou. Je to skutočne napohľad tichá a malá obec pod horami. Veľká Fatra jej dotvára jedinečnú kulisu plnú romantických dolín, voňavých lesov, menších či väčších jaskýň. Množstvo cenných archeologických nálezov dokazuje historické osídlenie tohto územia. Za všetky spomeňme aspoň čriepky keramiky alebo opevnené vchody do dolín. Významné bolo hradisko Keltov na Plešovici z obdobia 200 až 150 rokov pred n.l.

Meno Blatnica sa prvýkrát spomína v kráľovskom diplome Štefana II. z roku 1120 pod názvom Blatna. V tom období už boli spomínané Sokolče a Sebeslavce známymi pojmami. Osada Sokolče pravdepodobne ležala v hornej časti dnešnej Blatnice. Za pozornosť však rozhodne stojí obľúbený Blatnický hrad. Ten sa po prvý raz spomína v roku 1300. Vznikol zrejme na mieste niekdajšieho hradiska a podľa povesti ho vybudovali templári. Rozdelený bol na dve časti – dolný a horný hrad, no po dolnom už žiaľ nie sú žiadne stopy. Révaiovci, ako poslední majitelia hradu, dali dolnú časť rozobrať na výstavbu majera v Sebeslavciach. Nie je ničím prekvapivým, že hrad často menil majiteľov. V začiatkoch dokonca prešiel rukami kráľov a viedli sa oň intenzívne spory.

Pozoruhodnou stavbou v Blatnici je Prónayovská kúria z 18. storočia. Prónayovci pôvodne pochádzali zo Slovenského Pravna a odkedy sa presunuli do Maďarska, ich blatnický majetok začal rýchlo upadať. Veľmi obľúbeným „povolaním“ v čase ťažkých hospodárskych pomerov bolo zbojníctvo a neobišlo ani Blatnicu. Už dávno pred legendárnym Jánošíkom sa v Blatnici a okolí spomínal istý Ján Kuchon. V révaiovských časoch neboli ničím neobvyklým ani šibenice. Okrem ťažkých prác a povinností boli na dennom poriadku aj rozličné choroby, hladomor či cholera. Aby toho nebolo málo, Blatnicu často sužovali ničivé požiare. Toto všetko postupne začalo vyháňať domácich do sveta, pred prvou svetovou vojnou začali mladí Blatničania húfne odchádzať do Ameriky.

Ak by sme chceli spomenúť všetky významné osobnosti, ktoré sa narodili, žili alebo pôsobili v Blatnici, bola by to jedna rozsiahla kapitola. Pre túto obec skutočne veľa znamenal kňaz Andrej Chorvát, autor slovenských učebníc Ján Kožehuba alebo učiteľka Oľga Textorisová. Za zmienku však určite stojí Izabela Textorisová, prvá slovenská botanička a známa spisovateľka Maša Haľamová. Významným obdobím v živote Blatnice bolo Slovenské národné povstanie. Svoje útočisko tu nachádzali partizáni s mimoriadnou podporou Blatničanov. Táto turčianska obec sa však, napriek svojej neľahkej minulosti, opäť postavila na nohy a je nepochybne jedným z najobľúbenejších miest na život alebo len na krátku návštevu. Presvedčte sa o tom sami!

ZDROJ: Ivana Tatárová, Blatnica – Brána do Gaderskej doliny (Osveta, 1971), foto: Wikipédia

Komentáre