Tri roky bez veľkého etnológa a kronikára
Už sú tomu neuveriteľné tri roky, čo slovenskú vedeckú, ale aj laickú verejnosť zaskočila správa o náhlom a nečakanom úmrtí PhDr. Igora Krišteka, CSc. – etnológa, kronikára, bývalého dlhoročného riaditeľa Slovenského národného múzea (SNM) v Martine (v rokoch 1975 – 1988), predsedu Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Vlastivedného odboru Matice slovenskej, so sídlom v Martine.
Igor Krištek sa narodil do kantorskej (učiteľskej) rodiny v Bartošovej Lehôtke (medzi Kremnicou a Žiarom nad Hronom), dňa 27. apríla 1936. Napriek tomu v ňom však prúdila aj turčianska zemianska krv rodu Jesenských. Okrem rodiska sa dejiskami jeho detstva stali Poniky, Selce, Zvolen a neskôr – počas stredoškolského štúdia – Banská Bystrica, kde v roku 1954 aj maturoval.
K štúdiu národopisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ho viedol vlastný živý záujem o túto humanitnú vedu, ale aj úprimný vzťah jeho otca – učiteľa – k národnej a ľudovej kultúre Slovenska. Už počas vysokej školy sa mu celoživotnou múzou a bázňou stala etnológia a muzeológia.
Prvý pracovný kontakt s martinským národným múzeom nastal v roku 1957 a 1958 počas povinnej vysokoškolskej praxe. V tej dobe bolo kvalifikovaných etnografov ako šafranu, a navyše, Igor Krištek v martinskom múzeu ako vrcholnej kultúrno-historickej, osvetovej inštitúcii a vedecko-muzeologickom ústave Slovenska našiel svoju celoživotnú náplň. Vysokoškolské štúdium ukončil diplomovou prácou Zeleninárstvo na Záhorí.
Do múzea sa natrvalo dostal vďaka vlastnej žiadosti a zároveň odporúčaniu katedry. Oženil sa a s manželkou Irmou mali dve dcéry, na ktoré bol do posledného dňa maximálne hrdý. V múzeu začínal ako odborný asistent, neskôr ako odborný lektor, odborný pracovník, samostatný odborný pracovník, vedecký pracovník, vedúci oddelenia ľudových remesiel, vedúci vedeckovýskumného oddelenia, zástupca riaditeľa a napokon sa vypracoval na pozíciu riaditeľa múzea. Skúsenosti však už nabral ako zastupujúci riaditeľ, po odchode riaditeľa Vladimíra Matulu až po príchod dr. Štefana Mruškoviča, kedy prešiel, i keď s krátkymi prestávkami, do funkcie zástupcu riaditeľa.
Výsledkom častokrát mravčej práce Igora Krišteka ako národopisca je rozvoj tejto vedy najmä vo sfére múzejníctva. Autorsky pripravil súčasné expozície v druhej budove Slovenského národného múzea v Martine : Človek a pôda, Človek a materiál a do tretice Človek a odev.
Zložil aj kandidátsku prácu s názvom Dedinské kováčstvo na Orave a v Turci od polovice 19. storočia po súčasnosť (1971). Zväčša sa venoval agrárnej etnografii, výskumom regiónov Turiec a Orava, avšak v rámci koncepčnej a expozičnej prípravy múzea v prírode – vtedy nazývaného Múzeum ľudovej architektúry (MĽA) v martinských Jahodníckych hájoch precestoval v rámci zberateľskej a dokumentačnej činnosti viaceré ďalšie slovenské regióny. Na týchto výskumoch skupoval pre múzeum predmety každodennej pracovnej činnosti slovenských roľníkov či iných vidiečanov a v spolupráci s ďalšími kolegami vyberal konkrétne objekty pre premiestnenie do Múzea ľudovej architektúry (dnes SNM – Múzeum slovenskej dediny v Martine).
Do vedúcej pozície v múzeu nastúpil už po vybudovaní expozícií regiónov Orava a Kysuce-Podjavorníky. V tejto časovo, organizačne i ekonomicky náročnej úlohe však pokračoval, čoho výsledkom je kompletná expozícia regiónu Liptov a sčasti zrealizovaná expozícia regiónu Turiec. Múzeum teda v súčasnosti zachytáva severozápadnú časť Slovenska. V roku 1988, po odchode z funkcie riaditeľa múzea sa ujal vedenia zložky SNM Martin – Múzea slovenskej dediny, zväčša však nazývanej ,,martinský skanzen“.
Po odchode na zaslúžený dôchodok však Igor Krištek nezostal pasívnym človekom, zostal verný aktivite, jemu vlastnej, a v decembri 2012 sa iniciatívne ujal predsedníctva novovzniknutého Vlastivedného odboru Matice slovenskej, ktorý svojou činnosťou nadviazal na Muzeálnu slovenskú spoločnosť.
Venoval sa tiež kronikárstvu a v kruhoch Martinčanov a celoslovenskej vedeckej spoločnosti požíval zaslúženú úctu a obdiv z vykonanej práce v oblasti etnológie, vlastivedy i dejín. Ako činný kronikár bol prezidentom súťaže Slovenská kronika, dokonca lektoroval poslednú usmerňujúcu príručku pre kronikárov od autorky Agáty Krupovej – Príručka pre obecných a školských kronikárov.
Srdce statočného, vždy usmiateho a pozitívne naladeného dr. Igora Krišteka dobilo dňa 17. februára 2015. Martin, Turiec i celá naša krajina v ňom stratili veľkú osobnosť, s veľmi výstižnými a krásne hlbokými myšlienkami, neodbytnou intelektuálnou aktivitou a iniciatívou.
In memoriam mu bola dňa 25. mája 2015 udelená Cena Andreja Kmeťa, ktorú prišla z rúk ministra kultúry Slovenskej republiky – Mareka Maďariča – prevziať dcéra PhDr. Igora Krišteka, CSc. – Mgr. Jana Tavelová.
,,Treba zasvietiť sviecu v tme!“ Igor Krištek (Osvetovou prácou šíriť svetlo poznania)
ZDROJ: Martin Lukáč
Komentáre
