Tramping a trampské piesne regiónu Turiec

Správy hlavné, Správy z regiónu, Všetky správy

Vo štvrtok 26. októbra bola v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku sprístupnená výstava Tramping a trampské piesne regiónu Turiec.

Na jej príprave sa spolu s múzeom podieľali Trampské združenie SEVERKA a Turčiansky trampský dejepisný spolok PADVA. Prostredníctvom rôznorodých artefaktov a dobových fotografií, ale aj hudobných nahrávok ponúka výstava výnimočnú možnosť pohľadu do histórie trampského hnutia v regióne Turiec. Osobitnú pozornosť venuje pôvodnej trampskej hudobnej tvorbe, zachovanej vo forme samizdatových spevníkov či dobových nahrávok.

Jednotlivé trampské osady mali svoje kapely a spevácke zbory s vlastným piesňovým repertoárom, ktorý znel pri táborákoch a osadných ohňoch. Piesne sa spočiatku šírili len ústnym podaním, niektoré sa však stali súčasťou populárnej hudby a mnohé zľudoveli. K nim patrí známa pieseň Eduarda Ingriša Teskně hučí Niagara, pôvodná trampská hymna Vlajka vzhůru letí, z novších Ryvolova pieseň Bedna od whisky, Rosa na kolejíchHejno vran Wabiho Daňka, či mnohé ďalšie.

Tramping je spoločenský fenomén, ktorý vznikol krátko po vzniku Československa. Označuje hnutie, ktoré umožňuje prevažne mladým ľuďom realizovať túžbu po romantike, dobrodružstve, vzťahoch založených na priateľstve a vzájomnej dôvere malých skupín a na jednoduchom, zrozumiteľnom a prírodnom spôsobe života. Z lesnej múdrosti –  woodcraftu tramping neformálne prebral zákony a zásady, sformulované americkým spisovateľom E. T. Setonom. Vonkajšie atribúty trampingu sa menia, ale jeho základy a zásady sú nemenné a platné dodnes.

Tramping nikdy nebol pevne organizovaný a všetky pokusy o jeho organizovanosť boli neúspešné. Jeho zákony ani pravidlá neboli nikdy spísané, napriek tomu sú uznávané a dodržiavané absolútnou väčšinou tých, ktorí sa k trampingu hlásia. Tramping je totiž predovšetkým životný postoj doplnený o nekonzumne zameraný spôsob života.

Z divokej prírody okolia Prahy, hlavne z povodí riek Vltavy a Sázavy, sa tramping rozšíril viac-menej do všetkých kútov bývalého Československa. Začali vznikať prvé trampské osady. Každá osada mala svoje meno, šerifa a vlajku, neskôr k týmto atribútom pribudli „domovenky“ so skratkou T.O. (trampská osada) na rukávoch búnd a košieľ.

Na Slovensko dorazil tramping z Čiech a Moravy nedlho po svojom vzniku. Aj tu už od raných počiatkov k nemu patrila hudba. Objavovali sa jednotlivci, duá a kapely, ktoré si pobyt v prírode spestrovali hudbou vlastnej produkcie. Kolískou tunajšej trampskej hudby a prvých trampských kapiel bola Bratislava a jej okolie, postupne však pribúdali skladatelia, piesne a interpreti v ďalších oblastiach Slovenska. Trampskú hudbu spočiatku tvorili skladby prevzaté, ale stále viac aj skladby vlastné, skladané najmä samotnými trampami, ktoré tak (aj vďaka ďalším špecifikám) dostali prívlastok trampské. V medzivojnovom období získali takú popularitu, že ich obľubovala aj bežná verejnosť. Vychádzali spevníky a nahrávky trampských piesní, organizovali sa súťažné prehliadky trampských hudobných zoskupení.

Na rozdiel od relatívne „zlatých čias“ medzivojnového trampingu, bolo v období socializmu trampské hnutie nežiaducim javom. Trampská pieseň, ako propagácia pochybných či prozápadných životných hodnôt, mohla na verejných vystúpeniach zaznieť skôr len omylom, alebo pod pláštikom ideovo správne zameraných podujatí či organizátorov. Nebolo možné oficiálne vydávať nahrávky trampských piesní a tých niekoľko spevníkov, ktoré boli realizované v Turci vo forme samizdatov, bolo svetlou výnimkou.

Výstava  Tramping a trampská pieseň regiónu Turiec potrvá v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku do 28. februára 2018

Kontakt pre bližšie informácie
PhDr. Hana Zelinová
tel.: 043/42 301 36
e-mail: hana.zelinova@snm.sk
www.snm.sk

Komentáre