Turčania v dejinách: Slovenské Pravno bolo plné kvalitných čižmárov aj úspešných divadelníkov

Slovenské Pravno je pozoruhodná obec. Ľudia, ktorí v nej dnes žijú alebo tí, ktorí cez Pravno (aj deň čo deň) dochádzajú za prácou, možno ani nevedia, v čom kedysi vynikali obyvatelia tejto turčianskej obce.

Veľmi dobrú povesť mávali pravnianski čižmári. Vyrábali kvalitné čižmy a pracovnú obuv na objednávku, najmä však na jarmočný trh. Našli sa aj takí, ktorí vyrábali ľahšiu mužskú a ženskú obuv, z hry ich ale úplne vyradila Baťova veľkovýroba. Povestné však neboli len pravnianske čižmy, ale aj hrnce. Akonáhle vznikla železnica medzi Vrútkami a Kremnicou, Slovenské Pravno zostalo na okraji a nepovšimnuté. To malo, samozrejme, nepriaznivý vplyv na rozvoj (vtedy) mestečka. Značne upadol počet obyvateľov – tí sa húfne presúvali za prácou do priemyselných stredísk Slovenska, mnohí dokonca až do USA. Prejsť sedemkilometrovú cestu k najbližšej železnici v Malom Čepčíne bolo pre tých, ktorí zostali, utrpením.

Slovenské Pravno bolo plné kvalitných čižmárov aj úspešných divadelníkov

Pravňania však neboli známi len ako čižmári a hrnčiari. Svoju povesť mali aj furmani, ktorí vozili výrobky čižmárov a hrnčiarov na jarmoky. Pravňania, s výnimkou niekoľkých úradníkov, učiteľov či farárov, mali len základné vzdelanie zo šesťročnej školy. Vyššie vzdelanie však mnohým nahrádzali bohaté skúsenosti, ktoré získali ako učni alebo tovariši. Obyvatelia Slovenského Pravna boli medzi sebou mimoriadne prajní. Prejavovalo sa to nielen pri sobášoch, kedy sa do rodiny nosili naturálne dary, od mlieka, cez tvaroh, až po lekvár. Táto ich spolupatričnosť bola viditeľná aj v prípade chorôb alebo škody na statku či požiari – vtedy bolo samozrejmosťou pomôcť rodine drevom či povozom.

Za zmienku rozhodne stojí aj pobyt známeho mošovského rodáka Jána Kollára v Slovenskom Pravne práve v čase, keď začal písať svoju najslávnejšiu Slávy dceru. Nepobudol tu síce dlho, bol len na návšteve u bratranca, takisto Jána, no Slovenské Pravno doteraz jeho pobyt hrdo spomína. Pravňania boli nadšení aj pre divadelné ochotníctvo, no nedostatok vhodných priestorov aj rekvizít, bol pre nich neželanou brzdou. Napriek tomu dokázali zvíťaziť na prehliadke divadelných ochotníckych krúžkov v Martine, konkrétne s hrou Pánik. Všeobecne sa dá hovoriť o ich pestrom repertoári – hrali takmer všetko, od veselohier, cez drámy, až po operety. Taký je však aj život – občas veselohra, inokedy dráma. A svoje o tom vedia určite aj Pravňania.

ZDROJ: Ivana Tatárová, Slovenské Pravno a okolie (Obecný úrad v Slovenskom Pravne, 1993), foto: Wikipedia 

Komentáre