Rivality turčianskych obcí : svätuškárska Valča

Správy hlavné, Správy z regiónu, Všetky správy

Porovnávať sa s ostatnými je prirodzenou vlastnosťou človeka. Porovnáva sa človek s človekom, skupina so skupinou, rodina s rodinou a už nejaký ten čas aj dedina s dedinou. Vznikajú priateľstvá, partnerstvá, ale aj rivality. Možno by sme to na prvýkrát ani nečakali, ale rivality neraz vyplynú do vtipnej pointy či príhody. Inokedy sa medzi obyvateľmi obcí rivality tiahnu celé storočia – niektorí ich berú vážne, iní športovo a s odstupom. Inak tomu nebolo a ani nie je v našej Turčianskej záhradke.

Pohľad na Valču z juhu. Zdroj : www.mapio.net.
Pohľad na Valču z juhu. Zdroj : www.mapio.net.

Prečo nezačať jednou z najväčších turčianskych obcí – Valčou? Valča ako veľká obec mala spomedzi susedných obcí tiež svojich súperov. O tom však niekedy nabudúce. Teraz by sme si mohli spomenúť jednu z legiend, ktorá sa o Valči a Valčanoch šušká po turčianskych obciach. Starí Valčania – tí ,,echtovní“ – nemali radi, keď sa táto vec hlbšie rozpitvávala. Viem o čom hovorím, keďže veľká časť mojej rodiny pochádza z Valče.

Valča má vo svojom erbe kríž a atribúty svätej Heleny, hoci samotný kostol – dominujúci okoliu zo svahu na severnom okraji obce – je zasvätený Povýšeniu svätého Kríža. Tieto znaky sú veľavravným symbolom, že sa jednalo a v mnohých prípadoch stále jedná o hlboko veriacu, pobožnú obec.

Všetkého veľa však predsa len škodí. Táto ľudová múdrosť dostihla aj úctivých Valčanov. Ešte v prvej polovici 20. storočia, keď vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine skúšali v tunajšom regióne dovtedy neznámy vynález – sirénu – vo Valči nastala panika! Nie, že by sa to Valčania dočítali v novinách a neporozumeli prečítanému – práveže naopak. Nevedeli o ničom!

Odrazu počuli škrekot z neba, ktorý vydávala spomínaná siréna a vďaka súvislému vysokému pásu hôr od Martina po Valču sa zvuk odrážal až napokon z Turčianskeho Svätého Martina dorazil do Valče. Občania si to nevedeli vysvetliť… Čo sa deje?

Erb obce Valča. Zdroj : Heraldický register Slovenskej republiky.
Erb obce Valča. Zdroj : Heraldický register Slovenskej republiky.

Niektorých ovládol strach a tí napokon aj strhli lavínu ,,davovej psychózy“. Nebolo Valčana či Valčianky, ktorí by neboli vzali nohy na plecia a utekali sa schovať kričiac : ,,Anjelské trúby začali hlásať koniec sveta! Spaste svoje duše a skryte sa!“.

Trvalo dlhú chvíľu, kým ktosi prišiel do Valče z niektorej zo susedných dedín. Našiel Valču ľudoprázdnu. Kráčal dedinou, veď vtedy to nebola až taká veľká obec ako dnes, a tamhľa – na Priehrade pred kostolom, zbadal trasúce sa koryto, obrátené hore dnom. Najprv mu nebolo všetko jedno, ,,ký ďas“ sa pod korytom schováva, ale napokon nabral odvahu a rázne vyvrátil koryto.

,,Odpusť mi všetky hriechy, svätý Peter!“, skríkol preľaknutý Valčan, ktorý sa spod koryta objavil a ostal zmätený zo slnečných lúčov. Cezpoľný návštevník sa začal na celú dedinu rehotať, prekvapený Valčan mu vyrozprával, čo sa predtým stalo a klebeta bola na svete!

Nebojte sa však, Valča je mierumilovný kút nášho krásneho Turca, kde žijú pracovití a svedomití ľudia. Medzi klebetami sa nájdu aj také, kde vyhrala práve Valča nad susednými ,,neprajnými“ obcami. O tom však viac v pokračovaní tejto rubriky!

ZDROJ: Martin Lukáč

Komentáre