Putovná výstava v Martine: Život a doba spisovateľa Karla Čapka


Putovná panelová výstava predstavuje v časovej i tematickej postupnosti osobnosť významného českého spisovateľa a novinára 20. storočia Karla Čapka. Spoznáme ho nielen z „učebnicového“ hľadiska, ale aj v ďalších, menej oficiálnych rovinách.

Mnohé z nich sa odrážajú aj v jeho najvýznamnejších dielach – drámach R. U. R., Biela nemoc, románoch Vojna s mlokmi, Továreň na absolútno, cestopismi z Talianska, Anglicka i Španielska, ale aj knihe pre deti Dášeňka alebo život šteniatka a fejtónoch Záhradníkov rok.

Okrem Čapkovho dramatického a prozaického diela, ktoré je známe a prekladané aj ďaleko za hranicami Českej republiky, sa návštevníci dozvedia aj o jeho novinárskej činnosti, občianskych postojoch, výletoch, priateľstvách a láskach i záľubách.

Repríza výstavy Život a doba spisovateľa Karla Čapka, ktorú pripravil Památník Karla Čapka, otvorí Slovenské národné múzeum v Martine – Múzeum kultúry Čechov na Slovensku vo štvrtok 30. marca 2017 o 16.00 hod. Výstavu o významnej osobnosti nielen českých literárnych dejín si v múzeu na Moyzesovej 11 môžu návštevníci pozrieť až do 27. októbra 2017.

Kto bol Karel Čapek?

Spisovateľ, novinár, zakladateľ a predseda českej pobočky Penklubu (medzinárodnej organizácie spisovateľov) Karel Čapek sa narodil 9. januára 1890 v Malých Svatoňoviciach v rodine lekára ako najmladší spomedzi troch súrodencov. Jeho najstaršia sestra Helena (vydatá Koželuhová a neskôr Palivcová) bola tiež spisovateľkou a literárnej činnosti sa venoval aj starší brat Josef, ktorý bol však najmä významným maliarom a grafikom.

V roku 1907 sa rodina po medzizastávke v Úpici natrvalo usadila v Prahe, kde Karel doštudoval gymnázium. O dva roky ho prijali na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity, kde študoval filozofiu, estetiku, dejiny výtvarného umenia, germanistiku, anglistiku a bohemistiku. V novembri 1915 bol promovaný na doktora filozofie. V októbri 1917 nastúpil ako novinár do redakcie Národních listů, od roku 1921 až do smrti v roku 1938 pôsobil v pražskej redakcii Lidových novin.

Ako 32-ročný sa prvý krát stretol s prezidentom Československej republiky Tomášom Garrigue Masarykom, s ktorým ho odvtedy pútalo celoživotné priateľstvo. Ešte jedno stretnutie sa pre neho stalo osudným – v roku 1920 sa zoznámil s herečkou Olgou Scheinpflugovou. Ich vzťah sa o 15 rokov neskôr skončil svadbou; ako dar dostali od Václava Palivca na doživotné užívanie dom v Starej Huti pri Dobříši – Strž, ktorý je dnes sídlom Památníku Karla Čapka. Po mníchovskej konferencii v roku 1938 sa proti Čapkovi viedla nenávistná kampaň na stránkach pravicovej tlače. Nielen česká literatúra ešte toho roku utrpela obrovskú stratu. Pri likvidácii škôd po povodni na Strži Čapek prechladol a neskôr – 25. 12. 1938 podľahol zápalu pľúc. Pochovaný je na pražskom Vyšehrade.

Putovná výstava v Martine: Život a doba spisovateľa Karla Čapka

Komentáre