Prstom po mape so Slovenskou národnou knižnicou
„Prvotnopospolným GPS“ budú možno naši pravnuci nazývať mapy a atlasy, vďaka ktorým sme ešte nedávno dokázali precestovať celý svet. Pred 600 rokmi objavovať neobjavené miesta na Zemi a ešte pred desiatimi rokmi trafiť autom do Dubrovníka či pešo do pražskej ZOO. Spoznali by ste svet na mape bez Austrálie, Antarktídy alebo Afriky? Trafili by ste čítaním veduty v Paríži k Mostu Panny Márie? Aj toto si môžte overiť na výstave Prstom po mape, na ktorej vernisáž, vás pozývame 1. decembra 2017 o 17. hodine do Literárneho múzea SNK.
Výstava, ktorá potrvá do 14. apríla 2018, ponúka pohľad do zbierok máp, vedút a grafických vyobrazení Európy, Slovenska i sveta od 15. do 18. storočia, ktoré uchováva Slovenská národná knižnica vo svojich depozitoch. „Ponúka nám pohľad na rozvoj sveta a jednotlivých regiónov, ako sa vyvíjali hranice štátov a ako človek prenikal stále ďalej a ďalej, objavujúc postupne všetky kontinenty. Takže samotná mapa je nielen grafickým umeleckým dielom, ale aj nosičom množstva iných informácií o živote našich predkov. Okrem geografických informácií zobrazuje častokrát aj dobové výjavy, rozloženie vojenských jednotiek, životné osudy panovníka, biblické výjavy, nájdeme na nich aj kresby ľudí, zvierat a rastlín“ uviedla Katarína Krištofová, generálna riaditeľka SNK.
Bez Austrálie, Ameriky i Antarktídy
Rozvoj produkcie máp nastal potom, ako Johannes Guttenberg vynašiel v roku 1455 kníhtlač, a tak sa kartografi už nemuseli trápiť a ručne mapy prekresľovať. Aj objavenie Ameriky v roku 1492 bol dôvod, prečo bolo treba mapy prerábať. Ale vďaka kníhtlačiarenskemu stroju stačil kvalitný drevorez a mapy, obohatené o nové územia, boli v dostatočnom množstve k dispozícii širokým masám obyvateľstva. Z rokov 1472 a 1493 pochádzajú aj najstaršie kartografické pamiatky, ktoré deponuje Slovenská národná knižnica. Kronika Hartmanna Schedela, ktorú vydal Anton Koberger st. v Norimbergu v roku 1493 zobrazuje svet ešte tak, ako ju videl staroveký učenec Ptolemaios. A ten videl len Európu, časť Ázie a severné pobrežie Afriky.

Fol. XIIb-XIIIa – Mapa Sveta po jeho potope. Územie Uhorska (Vngaria) je zakreslené medzi Poľskom (Polonia), Saskom (Saxonia), Pruskom (Prussia) a Dalmáciou (Dalmacia).
Ručne kolorovaný drevorez Martina Beheima obsahovo ovplyvnený ešte tradičným „ptolemaiovským“ videním sveta bez zobrazenia Škandinávie, južnej Afriky a ďalekého Východu. (308 × 432 mm)
SCHEDEL, Hartmann. Chronica. Cum xylographis Michaeli Wolgemut et Wilhelmi Pleydenwurf.
Nürnberg : Anton Koberger pro Sebald Schreyer et Sebastian Kammermeister, 1493. 2°
„Už sme skutočne v Paríži?“
Dnes by sa nám zrejme nepodarilo podľa verných obrazov miest spred 400 rokov dostať úspešne do cieľa, ale rozhodne by sme z vedút prečítali iné zaujímavosti, ktoré sa dnes na mapách nenachádzajú. Napríklad Plán Paríža z roku 1591 sice najznámejší a najstarší parížsky Most Panny Márie zobrazuje, ale jeho okolie sa rozhodne zmenilo.
Okrem toho sa v 16. rozvíjala aj tvorba stredovekých mestských plánov. Kartografi a geometri však na premeriavanie územia a jednotlivých sídiel potrebovali mať právne zdôvodnený účel vyhotovenia, pričom najprísnejšie pravidlá platili v krajinách, ktoré boli vo vojnovom stave. Do obsahu a kresieb kráľovských alebo opevnených miest však zasahovali aj samotní panovníci a ich najvyšší vojenskí hodnostári. Preto sa mnohokrát na verejnosť dostali len skreslené alebo veľmi zjednodušené mapy bez mestských hradieb, dôležitých vodných tokov, prístupových ciest.

Mapy bitiek a bojísk
Zatiaľ čo v 15. storočí veduty zachytávajú často aj život v meste, v 16. storočí sa stávajú najpopulárnejšou knižnou ilustráciou. Medzi nimi prevažujú ručne kolorované medirytiny. Vďaka zemepisným objavom sa rozvíja cestopis a topografická literatúra, ktorá ľuďom ponúka nové informácie o neznámych územiach a podnecuje ich fantáziu. Svetlo sveta uzrel prvý glóbus, atlas a prvé plány miest. V 17. storočí sa však tendencia mení. V súvislosti s rozpínavosťou Osmanskej ríše a 30 ročnou vojnou sa do popredia dostáva zobrazovanie vojenských opevnení, táborov, hradov a pevností, mapovanie vojenských akcií a bitiek, obliehanie miest. Vznikajú tzv. batalistické veduty a zachytávajú nielen veľkomestá ale aj malé územia.
Prvé slovenské mestá
V 18. storočí boli mapy, veduty i plány veľmi rozšírené aj v bežnom živote – uvádzali sa napr. v záhlaví výučných listov, diplomoch či listinách miest. Slovenská národná knižnica sa z tohto obdobia môže pochváliť mapami, ktoré vytvorili slovenskí rodáci Paul Kray, Samuel Mikovíni, Andreas Erik Fritsch, Samuel Krieger a zakladateľ uhorskej vedeckej geografickej štatistiky Ján Matej Korabinský. Išlo predovšetkým o vyobrazenia hornouhorských (slovenských) miest a stolíc, ktoré boli súčasťou diel Mateja Bela. Významným kartografom bol Ján Matej Korabinský, okrem iných aj tvorca poštovej mapy Uhorska či Novej hospodárskej a produktovej mapy Uhorska, ktorá podávala komplexný obraz krajiny vo všetkých jej aspektoch.

Pag. 320 – Mapa Turčianskej stolice (Mappa Comitatvs Thvrotziensis…) od Samuela Mikovíniho.
Medirytina G. D. Ch. Nicolaiho. (335 × 250 mm)
BEL, Matej. Notitia Hvngariae Novae Historico Geographica. Tomvs Secvndvs.
Wien : Imp. Pauli Stravbii, Typ. Johannis Petri van Ghelen, 1736. 2°
Monografia ich ponúka viac
Súčasťou vernisáže 1. decembra 2017 bude aj prezentácia novej reprezentatívnej historickej monografie, ktorá približuje práve tieto vzácne dokumenty z fondov Slovenskej národnej knižnice: Slovensko, Európa a svet na starých mapách a v grafických vyobrazeniach historických tlačí 15. až 18. storočia z fondov a zbierok Slovenskej národnej knižnice. Práve ona sa stala inšpiráciou pre vytvorenie výstavy Prstom po mape. Monografia prezentuje domácej i zahraničnej verejnosti najvýznamnejšie kartografické aj grafické prejavy pôvodných tvorcov: mapy, atlasy, mestské či krajinárske veduty a plány rôzneho typu a obsahu, ktoré časovo i teritoriálne presahujú Slovensko a dokonca aj Európu. Zistite viac o tejto zaujímavej monografii.
ZDROJ: Katarína Štefanides Mažáriová, hovorkyňa SNK