Prstom po mape so Slovenskou národnou knižnicou

Správy hlavné, Správy z regiónu, Všetky správy

„Prvotnopospolným GPS“ budú možno naši pravnuci nazývať mapy a atlasy, vďaka ktorým sme ešte nedávno dokázali precestovať celý svet. Pred 600 rokmi objavovať neobjavené miesta na Zemi a ešte pred desiatimi rokmi trafiť autom do Dubrovníka či pešo do pražskej ZOO. Spoznali by ste svet na mape bez Austrálie, Antarktídy alebo Afriky? Trafili by ste čítaním veduty v Paríži k Mostu Panny Márie? Aj toto si môžte overiť na výstave Prstom po mape, na ktorej vernisáž, vás pozývame 1. decembra 2017 o 17. hodine do Literárneho múzea SNK.

Prstom po mape so Slovenskou národnou knižnicou

Výstava, ktorá potrvá do 14. apríla 2018, ponúka pohľad do zbierok máp, vedút a grafických vyobrazení Európy, Slovenska i sveta od 15. do 18. storočia, ktoré uchováva Slovenská národná knižnica vo svojich depozitoch. „Ponúka nám pohľad na rozvoj sveta a jednotlivých regiónov, ako sa vyvíjali hranice štátov a ako človek prenikal stále ďalej a ďalej, objavujúc postupne všetky kontinenty. Takže samotná mapa je nielen grafickým umeleckým dielom, ale aj nosičom množstva iných informácií o živote našich predkov. Okrem geografických informácií zobrazuje častokrát aj dobové výjavy, rozloženie vojenských jednotiek, životné osudy panovníka, biblické výjavy, nájdeme na nich aj kresby ľudí, zvierat a rastlín“ uviedla Katarína Krištofová, generálna riaditeľka SNK.

Bez Austrálie, Ameriky i Antarktídy

Rozvoj produkcie máp nastal potom, ako Johannes Guttenberg vynašiel v roku 1455 kníhtlač, a tak sa kartografi už nemuseli trápiť a ručne mapy prekresľovať. Aj objavenie Ameriky v roku 1492 bol dôvod, prečo bolo treba mapy prerábať. Ale vďaka kníhtlačiarenskemu stroju stačil kvalitný drevorez a mapy, obohatené o nové územia, boli v dostatočnom množstve k dispozícii širokým masám obyvateľstva. Z rokov 1472 a 1493 pochádzajú aj najstaršie kartografické pamiatky, ktoré deponuje Slovenská národná knižnica. Kronika Hartmanna Schedela, ktorú vydal Anton Koberger st. v Norimbergu v roku 1493 zobrazuje svet ešte tak, ako ju videl staroveký učenec Ptolemaios. A ten videl len Európu, časť Ázie a severné pobrežie Afriky.

Najstaršie mapy, ktoré boli súčasťou inkunábul, nemajú datovanie a boli takmer výlučne kolorované. Ilustračne dopĺňali náučné diela, cestopisy, kroniky.  Fol. XIIb-XIIIa – Mapa Sveta po jeho potope. Územie Uhorska (Vngaria) je zakreslené medzi Poľskom (Polonia), Saskom (Saxonia), Pruskom (Prussia) a Dalmáciou (Dalmacia). Ručne kolorovaný drevorez Martina Beheima obsahovo ovplyvnený ešte tradičným „ptolemaiovským" videním sveta bez zobrazenia Škandinávie, južnej Afriky a ďalekého Východu. (308 × 432 mm) SCHEDEL, Hartmann. Chronica. Cum xylographis Michaeli Wolgemut et Wilhelmi Pleydenwurf. Nürnberg : Anton Koberger pro Sebald Schreyer et Sebastian Kammermeister, 1493. 2°
Najstaršie mapy, ktoré boli súčasťou inkunábul, nemajú datovanie a boli takmer výlučne kolorované. Ilustračne dopĺňali náučné diela, cestopisy, kroniky.
Fol. XIIb-XIIIa – Mapa Sveta po jeho potope. Územie Uhorska (Vngaria) je zakreslené medzi Poľskom (Polonia), Saskom (Saxonia), Pruskom (Prussia) a Dalmáciou (Dalmacia).
Ručne kolorovaný drevorez Martina Beheima obsahovo ovplyvnený ešte tradičným „ptolemaiovským“ videním sveta bez zobrazenia Škandinávie, južnej Afriky a ďalekého Východu. (308 × 432 mm)
SCHEDEL, Hartmann. Chronica. Cum xylographis Michaeli Wolgemut et Wilhelmi Pleydenwurf.
Nürnberg : Anton Koberger pro Sebald Schreyer et Sebastian Kammermeister, 1493. 2°

„Už sme skutočne v Paríži?“

Dnes by sa nám zrejme nepodarilo podľa verných obrazov miest spred 400 rokov dostať úspešne do cieľa, ale rozhodne by sme z vedút prečítali iné zaujímavosti, ktoré sa dnes na mapách nenachádzajú. Napríklad Plán Paríža z roku 1591 sice najznámejší a najstarší parížsky Most Panny Márie zobrazuje, ale jeho okolie sa rozhodne zmenilo.

Okrem toho sa v 16. rozvíjala aj tvorba stredovekých mestských plánov. Kartografi a geometri však na premeriavanie územia a jednotlivých sídiel potrebovali mať právne zdôvodnený účel vyhotovenia, pričom najprísnejšie pravidlá platili v krajinách, ktoré boli vo vojnovom stave. Do obsahu a kresieb kráľovských alebo opevnených miest však zasahovali aj samotní panovníci a ich najvyšší vojenskí hodnostári. Preto sa mnohokrát na verejnosť dostali len skreslené alebo veľmi zjednodušené mapy bez mestských hradieb, dôležitých vodných tokov, prístupových ciest.

Plán Paríža (Parigi) od medirytca Nataleho Bonifacia zo Šibenika pôsobiaceho v Benátkach a Ríme vydaný typografom Bartolomiom Grassim (Rím, 1591).
Plán Paríža (Parigi) od medirytca Nataleho Bonifacia zo Šibenika pôsobiaceho v Benátkach a Ríme vydaný typografom Bartolomiom Grassim (Rím, 1591).

Mapy bitiek a bojísk

Zatiaľ čo v 15. storočí veduty zachytávajú často aj život v meste, v 16. storočí sa stávajú najpopulárnejšou knižnou ilustráciou. Medzi nimi prevažujú ručne kolorované medirytiny. Vďaka zemepisným objavom sa rozvíja cestopis a topografická literatúra, ktorá ľuďom ponúka nové informácie o neznámych územiach a podnecuje ich fantáziu. Svetlo sveta uzrel prvý glóbus, atlas a prvé plány miest. V 17. storočí sa však tendencia mení. V súvislosti s rozpínavosťou Osmanskej ríše a 30 ročnou vojnou sa do popredia dostáva zobrazovanie vojenských opevnení, táborov, hradov a pevností, mapovanie vojenských akcií a bitiek, obliehanie miest. Vznikajú tzv. batalistické veduty a zachytávajú nielen veľkomestá ale aj malé územia.

Prvé slovenské mestá

V 18. storočí boli mapy, veduty i plány veľmi rozšírené aj v bežnom živote – uvádzali sa napr. v záhlaví výučných listov, diplomoch či listinách miest. Slovenská národná knižnica sa z tohto obdobia môže pochváliť mapami, ktoré vytvorili slovenskí rodáci Paul Kray, Samuel Mikovíni, Andreas Erik Fritsch, Samuel Krieger a zakladateľ uhorskej vedeckej geografickej štatistiky Ján Matej Korabinský. Išlo predovšetkým o vyobrazenia hornouhorských (slovenských) miest a stolíc, ktoré boli súčasťou diel Mateja Bela. Významným kartografom bol Ján Matej Korabinský, okrem iných aj tvorca poštovej mapy Uhorska či Novej hospodárskej a produktovej mapy Uhorska, ktorá podávala komplexný obraz krajiny vo všetkých jej aspektoch.

Obzvlášť prínosné pre uhorskú kartografiu boli mapy, ktoré vytvorili Slováci.  Pag. 320 – Mapa Turčianskej stolice (Mappa Comitatvs Thvrotziensis...) od Samuela Mikovíniho.   Medirytina G. D. Ch. Nicolaiho. (335 × 250 mm)  BEL, Matej. Notitia Hvngariae Novae Historico Geographica. Tomvs Secvndvs.  Wien : Imp. Pauli Stravbii, Typ. Johannis Petri van Ghelen, 1736. 2°
Obzvlášť prínosné pre uhorskú kartografiu boli mapy, ktoré vytvorili Slováci.
Pag. 320 – Mapa Turčianskej stolice (Mappa Comitatvs Thvrotziensis…) od Samuela Mikovíniho.
Medirytina G. D. Ch. Nicolaiho. (335 × 250 mm)
BEL, Matej. Notitia Hvngariae Novae Historico Geographica. Tomvs Secvndvs.
Wien : Imp. Pauli Stravbii, Typ. Johannis Petri van Ghelen, 1736. 2°

Monografia ich ponúka viac

Súčasťou vernisáže 1. decembra 2017 bude aj prezentácia novej reprezentatívnej historickej monografie, ktorá približuje práve tieto vzácne dokumenty z fondov Slovenskej národnej knižnice: Slovensko, Európa a svet na starých mapách a v grafických vyobrazeniach historických tlačí 15. až 18. storočia z fondov a zbierok Slovenskej národnej knižnice. Práve ona sa stala inšpiráciou pre vytvorenie výstavy Prstom po mape. Monografia prezentuje domácej i zahraničnej verejnosti najvýznamnejšie kartografické aj grafické prejavy pôvodných tvorcov: mapy, atlasy, mestské či krajinárske veduty a plány rôzneho typu a obsahu, ktoré časovo i teritoriálne presahujú Slovensko a dokonca aj Európu. Zistite viac o tejto zaujímavej monografii.

ZDROJ: Katarína Štefanides Mažáriová, hovorkyňa SNK

Komentáre