Právo na sebaurčenie Slovákov prišlo z Ameriky.

Správy hlavné, Všetky správy

30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine bol prijatý dokument – Martinská deklarácia, nazývaný aj ako Deklarácia slovenského národa.

Deklarácia bola dokumentom, ktorým sa rozhodla vtedajšia slovenská politická reprezentácia spolu so zástupcami slovenskej inteligencie z Turčianskeho Svätého Martina uplatniť si právo na sebaurčenie Slovákov. Hlas, ktorý vyznieval na sebaurčenie národa v Habsburskej monarchii nebýval vypočutým. Avšak po vyhlásenie hlavných zásad USA pre mierové rokovania k ukončeniu 1. svetovej vojny prezidentom Wilsonom v januári 1918 povzbudil Čechov a Slovákov v právach na sebaurčenie národov. „Národom Rakúsko – Uhorska, ktorých miesto medzi národmi, prajeme si, aby bolo zabezpečené a zaistené, má byť poskytnutá čo najväčšia možnosť na autonómny vývoj.“: znelo vo vyhlásení.

Deklaranti, ktorí sa zišli v Turčianskej kotline v texte deklarácie odmietli právo uhorskej vlády, aby vystupovala v mene slovenského národa a túto právomoc zverili tu vytvorenej „Národnej rade česko-slovenského národa v Uhorsku“, ktorej predsedom bol Matúš Dula.

Samotnej deklarácií bola pri 100. výročí venovaná aj samostatná webstránka www.martinskadeklaracia.sk , v ktorej sa dozviete omnoho viac informácií o samotnej deklarácií ako aj účastníkoch či signatároch deklarácie, medzi ktorými bolo množstvo rodených Turčanov – VANOVIČ, THOMKA-MARKOVICKÝ, ŠIMKO, PAULINY-TÓTH, MELIČKO a mnoho ďalších…

ZDROJ: Martinská deklarácia

Komentáre

ARC PUB MARTIN