Poslanec Stanislav Thomka píše otvorený list vedeniu Slovenskej pošty

Vážené vedenie Slovenskej pošty, vážený pán Ing. Róbert Gálik, dovoľte mi, aby som Vás prostredníctvom otvoreného listu kontaktoval, keďže vítam Vašu novinku na martinskej pošte, na ktorú sa všetci návštevníci pošty sťažujú.

Túto novinku tiež všetci familiárne nazývajú pekelný stroj. Je to ten stroj, kde keď stlačíte čokoľvek na monitore, vytlačí Vám lístok s číslom poradia a Vy potom čakáte, kým sa dostanete ku konkrétnemu okienku. Väčšinou ľudia zvyknú stlačiť práve to, čo stlačiť nechcú, a tak držia v ruke aj tri lístky. Je problém totiž vyhľadať vhodnú službu, keďže celé rozdelenie je totálne neprehľadné. Ja osobne k Vám chodím pomerne často, už viem, čo stlačiť, ale takých ako ja, je naozaj minimum. Pracoval som sedem rokov ako manažér distribúcie pre súkromného poštového operátora, takže ovládam takmer všetky procesy, ktoré prebiehajú v poštovom biznise. Nie som človek, ktorý by nemal predstavu, ako a čo má fungovať. V meste Martin, kde bývam, to však všetko funguje dokonale a to všetko vďaka tomuto pekelnému stroju. Vždy si s radosťou vyhradím čas minimálne 45 minút na to, aby som vybavil povinnosti na pošte. Keď som bol pred desiatimi rokmi na Ukrajine, tak som sa tam totiž naučil čakať, keďže sa naozaj čakalo na všetko. Preto zvládam čakať aj teraz neskutočné minúty na pošte, kým budem vybavený a mám v tom naozaj dobrý tréning.

Mohli by ste tam zariadiť kaviareň, aby človek využil polhodinu čakania na kávičku alebo možno aj bagety a hot dogy by sa chytili. Keď potrebujem zabiť čas, tak idem na martinskú poštu a stojím pri termináli na lístky a radím ľuďom, čo majú stlačiť, lebo ten monitor má tak zle nastavené kategórie, že ani po roku ľudia nebudú vedieť, kde sa skrýva dôchodok alebo čo stlačiť, keď si chce niekto kúpiť kolok. Dôchodcovia mi vždy ďakujú, keď im poradím. Vidím na nich, že je to z ich strany úprimné poďakovanie a to ma napĺňa.

Môžete oponovať, že majú celkom dosť času, ale som si istý, že ich predstava dôchodku nebola taká, že ho strávia čakaním na pošte, ale skôr v záhradke alebo s vnúčatami. Chcel by som sa opýtať, či by ste mi dovolili zriadiť v priestoroch pošty takzvanú knižnú búdku. Je to búdka, ktorá sa nachádza na verejne dostupnom mieste a ľudia si z nej môžu zobrať knižku, prečítať si ju, potom ju vrátiť alebo vymeniť za niektorú, ktorú majú doma. Už mám nachystaných 50 kníh vrátane detských, ktoré by som dal do tejto búdky a všetci čítaniachtiví čakajúci by si takto mohli krátiť svoj čas. Musím však priznať, že pociťujem malú krivdu voči tehotným ženám a maminkám s malými deťmi. V starom systéme, keď sme všetci stáli v rade za sebou a prišla tehotná žena, tak bolo normálne, že sme ju pustili pred seba. Teraz, keď príde, tak obieham všetkých, že kto má najnižšie číslo, že či by ju nepustil pred seba. No a tie čísla vlastne ani podľa poradia nejdú. Keď je moja manželka v službe a neviem čo s malou, tak si odložím poštové povinnosti na poobedie a idem tam s dcérkou a ako tam čakáme, tak sa pozerá na tabuľu s číslami. Práve vďaka Vám pozná všetky čísla a jej reakčný čas je čím ďalej tým lepší. S tou trpezlivosťou pri čakaní to ešte nie je dokonalé, ale zlepšuje sa. Teraz v máji mala štyri roky a už teraz vie číslovky prečítať rýchlejšie a lepšie ako niektorí dospelí.

Inak ste možno ani nepredpokladali, že niektorí ľudia majú aj zrakové problémy a aj problémy analfabetické. Minule sme sa niekde ponáhľali, tak sme šli hľadať poštové známky po stánkoch s novinami, lebo sme žiaľ nemali 40 minút na to, aby sme mohli čakať v rade pri pekelnom stroji. Už v treťom stánku sme našli známky, takže malej Linduške ukážem aj inú alternatívu, ako sa dá poslať list. Žaba na jej jazyku značila, že sme mali ostať verní čakaniu s poradovým lístkom v ruke v rade. Mohli by ste tam tiež spraviť detský kútik. Omaľovánky a pastelky takisto donesiem. Alebo mi len dajte povolenie na detský kútik a zariadim Vám aj nábytok. Asi dva týždne som ostal v šoku, lebo pekelný automat nefungoval, tak som bol vybavený za 6 minút namiesto priemerných 36 minút. Zvyšnú polhodinu som blúdil pešou zónou hore dole ako bezduchý, nevedel som, čo s toľkým časom. Našťastie sa jednalo len o týždenný výpadok a pekelný stroj je už naspäť funkčný a v hre.
Osobne Vám ďakujem, že ste mi dovolili sa socializovať. Ale teraz vážne. Dovolím si tvrdiť, že som ešte nenašiel človeka, ktorý by na súčasný systém nenadával vrátane zamestnancov Slovenskej pošty. Pokiaľ budete chcieť podpisy pod tento otvorený list, tak Vám ich zoženiem toľko, koľko bude potrebné. Prosíme Vás, aby ste odstránili z pošty ten pekelný stroj na poradové lístky, lebo ľudia naozaj nemajú čas a ani pochopenie na tieto srandy, ktoré ste tam zaviedli. Takisto ani poštárky nemôžu za tento Váš výmysel a sú taktiež zúfalé z tohto počinu a chaotického systému. Ľudia sa na nich vyvršujú, lebo nemajú telefónne číslo na toho, kto toto vymyslel. Osobne by som tento stroj dal do výstavky ako najhorší počin modernej doby. Prosím Vás, pouvažujte, či nie je vhodné vrátiť na pošty systém, ktorý fungoval. Ak nerozumiete tomu, prečo ľudia kvôli stroju čakajú dlhšie, tak preto, lebo strácajú čas tým, že sledujú svoje číslo, potom kým si všimnú, že už ich číslo svieti a potom kým prídu k okienku, ktoré je častokrát vzdialené od ich sedačky, na ktorej čakajú, tak celý tento proces je tak dlhý, že poštárka si stihne aj kávu spraviť. Ľudia majú často so sebou aj nákup alebo dieťa a nie je jednoduché sa potom premotať uličkami pomedzi sedačky ako v kinosále pomedzi dav ľudí až ku svojmu okienku. Už som videl aj to, že kým prišiel človek k okienku, tak už tam bolo iné poradové číslo. Je to totálny chaos. Žiaľ sa mi nepodarí napísať do tohto listu, koľko minút som čakal na pošte, kým som sa dostal na rad, ale som ochotný kvôli tomuto listu spraviť aj rekord v čakaní. Stojí mi to za to. Inak pri pozorovaní správania stroja som si všimol, že niektorí ľudia našli už aj trhlinku v systéme a sú vybavení skôr. A pokiaľ to Vy neviete, tak mi kľudne, napíšte a ja Vám dám vedieť, kde máte v systéme chybu. A o tom, že sú pracovníci pošty platovo podhodnotení, zas niekedy nabudúce. stanislav.thomka@gmail.com

S pozdravom Ing. Stanislav Thomka

Komentáre