Plány na vybudovanie Martina, ako hlavného mesta Slovenska po 2. svetovej vojne


Myšlienka zriadiť hlavné mesto Slovenska v Martine bola aktuálna nielen po 1. svetovej vojne, kedy nakoniec toto prvenstvo získala Bratislava, ale aj koncom 2. svetovej vojny. A treba povedať, že tomu naozaj nechýbalo veľa. Všetko však zmenili udalosti roku 1948, kedy sa po tzv. Februárovom prevrate dostala k moci Komunistická strana a začal sa tak prechod od demokracie k totalite. Ak by sa dejiny vyvíjali inak, dnes by bolo mesto Martin s veľkou pravdepodobnosťou hlavným mestom Slovenska. Aké teda boli plány s Martinom? Kto prišiel s touto iniciatívou? Čo všetko sa tu plánovalo vybudovať? Ako sa k tomuto nápadu stavali iné mestá?

Druhá svetová vojna sa v Európe skončila 8. mája 1945. Avšak ešte pred jej koncom, dňa 22. apríla 1945, sa Miestny národný výbor v Turčianskom Svätom Martine jednomyseľne uzniesol, na základe návrhu predsedu Ivana Turzu obrátiť sa na Slovenskú národnú radu, v tom čase sídliacu v Košiciach, pamätným spisom s návrhom, aby si za svoje stále sídlo zvolila Martin, ktorý by sa v budúcnosti stal hlavným mestom Slovenska. Tento pamätný spis sa dostal do všetkých miestnych národných výborov na Slovensku, ktoré ho prečítali na svojich zasadnutiach a zaujali k nemu stanovisko, na ktoré všetci Martinčania netrpezlivo čakali. Veľká väčšina národných výborov vyslovila so spisom súhlas, čo znamená, že s tým súhlasila väčšina miest na Slovensku. Treba povedať, že podobné tendencie mali aj mestá, ako Banská Bystrica a Zvolen, ktoré sa v tejto súvislosti rozhodli spolupracovať a vytvorili Národný akčný výbor pre výstavbu hlavného mesta Slovenska na strednom Slovensku. Ten však fungoval len do spomínaného roku 1948.

Rôzne známe osobnosti v tom čase vypracovali plány a brožúrky, ktoré obsahovali námety na vybudovanie Martina ako veľkomesta v strede Slovenska. Jednou z takýchto osobností bol napríklad aj rodák z Bystičky Mjr. Viliam Žingor, ktorý bol počas SNP významným organizátorom partizánskeho hnutia, avšak po vojne prenasledovaný, krivo obvinený z protištátnej činnosti s popravený. Podľa neho mal Martin ako jediný všetky predpoklady pre takýto počin z technickej, hospodárskej a kultúrnej stránky a pritom bol ešte aj povstaleckým mestom. Výstavba mala podľa neho trvať 25 rokov a mala sa skončiť v roku 1972. Martin mal mať 100-200 tisíc obyvateľov, najmodernejšie stavby a vedecko-technické vymoženosti. Žingor sa chcel tomuto projektu venovať celou svojou dušou. Navrhoval založiť Výbor pre výstavbu veľkého Turčianskeho Sv. Martina. Mali byť podľa neho vyzvaní výtvarní umelci, maliari, sochári, grafici a iní, aby ihneď začali s tvorbou ideálnych obrazov budúceho hlavného mesta. Priľahlé obce mali počítať s tým, že sa v krátkom čase stanú predmestím veľkomesta. Žingor tvrdil, že každé dielo sa podarí, keď na jeho uskutočnenie je dosť dobrej vôle, odvahy a vytrvalosti. V súvislosti s týmto plánom považoval za nevyhnutné poukazovať na excentrické položenie hlavného mesta Bratislavy a na potrebu zriadiť, po vzore Švajčiarska, veľké kultúrne a obchodné centrum v srdci krajiny.

Ďalším zaujímavým dokumentom je aj list zo 14. marca 1949, ktorý písal občan pod pseudonymom Ing. Bod Miestnemu národnému výboru. Martin by bol podľa neho ideálnym hlavným mestom Slovenska z mnohých príčin, ale i preto, že všetky jeho základné problémy možno riešiť priamo na mieste. V otázke pomenovania písal, že hlavné mesto musí mať ľahko vysloviteľné, krátke a výrazné meno a navrhol pôvodný názov Turčiansky Sv. Martin skrátiť na Martin. Keďže by bolo treba vybudovať novú mestskú štvrť, mesto by malo dve časti: Starý Martin a Nový Martin. Navrhoval vybudovať letisko blízko mesta, čo by podľa neho nebolo problémom. Mala sa vybudovať nová budova Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Taktiež navrhoval vybudovať električkovú trať, ktorá by šla cez Nový a Starý Martin a pokračovala cez Jahodníky na Bystričku, kde by bolo miesto na rekreáciu, ľahko prístupné.

Maketa pamätníka SNP, ktorý mal stáť na tzv. Attilovom hrobe v Martine
Maketa pamätníka SNP, ktorý mal stáť na tzv. Attilovom hrobe v Martine

Z ďalších zaujímavých projektov, ktoré sa mali zrealizovať, bol monumentálny Pamätník Slovenského národného povstania na vŕšku Hrádok pri Košútoch, ktorý je medzi Martinčanmi známy skôr pod názvom Attilov hrob. Pre tieto účely sa utvoril Výbor pre postavenie Pamätníka SNP, ktorého predsedom bol Fedor Zorkócy, rodák zo Sklabine.. Stavbu pamätníka schválilo uznesenie Slovenskej národnej rady dňa 16. septembra 1947 a Povereníctvo vnútra schválilo na pamätník zbierku. Uskutočnila sa aj lotéria na tento cieľ. K realizácii monumentálneho pamätníka naozaj nechýbalo veľa a dnes by bol jedným z hlavných turistických magnetov nášho mesta. Avšak nakoniec zostal iba ideou. Zachoval sa nám však návrh tohto pamätníka. Zaujímavosťou taktiež je, že sa uskutočnilo aj slávnostné položenie základného kameňa pamätníka SNP.

Slávnostné položenie základného kameňa pamätníka SNP, ktorý nebol postavený
Slávnostné položenie základného kameňa pamätníka SNP, ktorý nebol postavený

Martin je dnes počtom obyvateľov 8. najväčšie mesto na Slovensku.  Za zmienku stojí fakt, že od druhej svetovej vojny si pohoršil o tri priečky. V tom čase sa Martin dostal na 5. miesto. Nebyť Februárového prevratu, vyššie uvedené plány by sa možno naozaj zrealizovali.  Naše mesto Martin by tak bolo nielen hlavným, ale aj jedným z najväčších miest na  Slovensku. Dejiny sa však uberali iným smerom a teraz  nám už nezostáva nič len, len klásť si jedinú otázku, ktorú historici tak nemajú radi. Čo by bolo, keby…?

ZDROJ: Marko Salíni

Komentáre