Pavel „Hirax“ Baričák: Ťažko sa matke vychovávajú deti, ak má byť prísna a zároveň aj plná lásky

Kultúra, Najnovšie správy, Správy hlavné, Správy z regiónu, TOP_1, Všetky správy

Od výchovy k partnerským vzťahom

Martinský spisovateľ a cestovateľ, Pavel „Hirax“ Baričák, vydáva 15. októbra svoju novú knihu Psychický obor zameranú na prekonávanie  ťažkých životných období. Dovolili sme si mu položiť pár otázok k chystanej knihe a prednáškovému turné, ktoré neminie ani naše mesto.

Začnime výchovou detí. Popíšte pár vetami, ako si predstavujete ideálnu výchovu.

Som za láskavú výchovu, rešpektujúcu novú ľudskú dušu, výchovu plnú porozumenia, dotykov, podpory, vysvetľovania. Ale na druhej strane rovnako tak za výchovu s pevným určovaním hraníc, dôslednosti v ich dodržovaní, primeranom žaťažovaní dieťaťa, vedení potomka k rozhodovaniu a nesení zodpovednosti za svoje činy.

Nie sú pravidlá návrat k tej starej, socialistickej výchove plnej prísnosti?

Dieťa potrebuje cítiť bezpečie a nič iné mu istotu v dospievaní neposkytne, len jasne, múdro a spravodlivo určené mantinely. Socialistická výchova bola vo veľkej miere v poriadku, stačilo začať každé dieťa vnímať ako originálnu, krásnu a vnímavú bytost, nadradený postoj „ja som starší, silnější, múdrejší a ty ma budeš počúvať inak uvidíš“ nahradiť za „rešpektujem ťa, ale som tu dlhšie a tak ťa chránim pravidlami a podporujem tvoj vývoj mojou láskou“.

Áno, za socializmu sme boli zaťažovaní úlohami, vo veľa veciach nám cesta nebola dláždená rodičmi, mali sme väčšiu možnosť sami objavovať…

… a to nás spravilo silnejšími. Mnohí rodičia teraz takmer dýchajú za dieťa, vytvárajú okolo neho ochrannú bublinu, čím z neho robia psychického mrzáka. Vyhovárajú sa, že doba sa zmenila, vraj teraz je svet nebezpečnejší. Ja som prvých šesť rokov vyrastal v Ostrave, kde doprava bola už vtedy hustejšia ako je dnes v Martine. Bývali sme v paneláku, ktorý mal 18-násť vchodov, rodičia bez strachu púšťali deti hrať sa medzi bágre, nákladné autá a iné stavebné mechanizmy, ktoré dokončovali sídlisko. Neraz sme sa išli tajne baviť sa aj na haldy (odpad, ktorý vzniká pri ťažbe uhlia), čo sme mali prísne zakázané.

Dnešný strach v rodičích rodí strach v deťoch. Iní dospelí idú zasa cestou ega, snažia sa pôsobiť za deti mocou, peniazmi, starajú sa do práce učiteľov, škôl, škôlok… V tomto som za starú dobu – vedieme s manželkou naše deti k úcte k nám, starým rodičom, dospelým. Ak dieťa nebude mať rešpekt k rodičovi, nebude ju mať ani k učitelovi, policajtovi, nikomu v živote. Docieliť to prirodzeným spôsobom bez trestov, fyzického alebo psychického násilia, podmienkovania – to je vysoká škola rodičovstva.

ZDROJ: Tamara Heribanová

Ako teda docieliť, aby dieťa dodržovalo stanovené hranice?

Spoločným prístupom oboch rodičov k výchove a dôslednosťou. Otec je v rodine práve ten, ktorý by sa mal viac zameriavať na dodržiavanie múdro určených pravidel. Muž nech sa zameriava na spravodlivosť a pokoj v rodine a matke tak vytvorí priestor na to, aby sa ona s láskou starala o deti. My, chlapi, sme fyzicky silnejší, pevnejší, našimi vlastnosťami by mala byť rozhodnosť, konanie, ráznosť. Ťažko sa matke vychovávajú deti, ak má byť prísna a zároveň aj plná nehy, pochopenia a lásky. To jednoducho nejde bez toho, aby stratila nervy a nezačala byť hneď v prvej časti dňa unavená. To vedie k začarovanému kruhu, ešte väčšieho napätia v nej a častejšiemu hnevu na deti, lebo potom jej už na zvýšenie hlasu stačí oveľa menej, ako keď je pokojná.

Otec je teda pri výchove rovnako tak dôležitý…

Nesmierne. Veľa matiek to pozná na sebe – ráno vstanú so zámerom, že budú milé, láskavé no o dve hodiny sa prichytia, ako revú na deti, čo sa im to jednoducho vymkne z rúk. Hlavne, ak majú dve a viac detí… Vznikajú pamäťové stopy, ktoré sa pri rovnaných situáciách hlásia o slovo, takže ak včera človek kričal, bude v podobnej konštelácii zúriť aj zajtra. Dokonca sa rozčertí rýchlejšie a hnev bude silnejší, lebo program naberá na sile.

To už sa dostávame k chybným programom, ktoré sa neskôr prejavia aj v našom správaní v dospelosti.

Presne tak, počas detstva si vytvárame „šatník“ našich vzorcov správania pri rôznych dejoch, udalostiach, situáciách. Napríklad uvidíme v škôlke, ako nejaký náš kamarát (detský vzor v škôlke) vytrhol hračku inému diaťaťu, pani učiteľka to nevidela a on zaznamenal zisk. Sami si to vyskúšame, keď príde obdobná situácia a ak sa nám naše správanie vyplatí, prinesie „víťazstvo“, zasunieme si daný „kabát“ do šatníka a vybereme ho vždy, keď sa ocitneme v čomsi podobnom.

Rodič je teda bezmocný, keď dieťa niečo donesie zo škôlky, školy, ulice?

Vedomý rodič, ktorý vníma správanie svojho dieťaťa, nikdy nie je mimo hry, práve naopak, obaja rodičia sú práve tí, ktorí majú najväčšiu silu vyplieniť z potomka všetko nevhodné, čo sa na neho prichytí mimo domova. Dieťa napríklad zaklame a to je na debatu s dieťaťom, kedy nebude poškodzovaná jeho osobná entita, ale bude opravované výhradne iba jeho nevhodné správanie.

Môžete uviesť príklad?

Nás syn Leo má šesť rokov. Ak by sa stalo čosi, čo nechcem aby zostalo v jeho „skrini do života“, povedal by som mu: „Lejko, ty si jeden nádherný chlapček, ale teraz si zaklamal a to sa k tebe nehodí. Nabudúce ťa poprosím hovoriť pravdu, nemusíš sa jej báť. Potešíš ma ňou. Veľakrát môžem ako rodič zachrániť veľmi veľa, ak sa dozviem pravdu skoro.“ Logicky, nejde to na jedenkrát, výchova je sústavné opakovanie toho, čo chceme docieliť. Slovami, ale hlavne našim správaním, skutkami. Zbytočné je mentorovanie, sto poučných viet poľahky premaže jeden zlý príklad rodiča.

Nebude to znieť pre rodičov tínedžerov ako utópia?

Čím skôr sa začne so správnou výchovou, tým lepšie. Ťažko sa berie územie tínedžerovi, ktorý má všetko povolené, papuľuje, trieska dverami, občas príde trest, no aj ten mu je v polovičke odpustený. No všetko sa dá. Chce sa to naučiť nič nerobiť za dieťa, čo vie zvládnuť samo. U nás v rodine Baričákovcov nikdy nezaznie veta: „Ráchel, vieš si prosím ťa stíšiť televizor, neviem sa sústrediť na tvoju domáce úlohy.“ Každý v rodine má svoje povinnosti, ako deti rastú, nech pribúdajú aj im. Nebudú po celý život nalepené na matkinu sukňu, každý rodič chce predsa do sveta vyslať človeka, ktorý cíti, čo chce a vie svoje sny aj naplniť bez toho, aby šľapal po dôstojnosti iných. Je to kumšt dovoliť si zaťažovať dieťa, veriť mu, spravodlivo nastaviť pravidlá, nech sú všetci členovia rodiny chránení, lebo kde je chaos, tam si to najviac odnáša najpracovitejší, zväčša obetujúca sa matka.

Ako teda tínedžera nepotrestať a docieliť jeho uvedomenie?

Najlepšie, keď dieťa okamžite a s láskavým vysvetlením rodiča na vlastnej koži pocíti následky svojho nevhodného správania. Napríklad si nesplní svoju povinnosť s domácimi úlohami, alebo odpapuľuje rodičovi – rozumný rodič si takéto dieťa posadí, bude sa ho pýtať na jeho pocity, teda čo ho viedlo k takémuto výstupu, potom mu povie o svojin pocitech, že sa vonkoncom necítil dobre a že dieťa mu dalo týmto chovaním najavo, že mu je úplne jedno, ako sa cíti rodiči. Potom mu s láskou (bez kriku, bez plaču, bez hrozieb, bez vydierania, podmienkovania a iných manipulácií) oznámi, že má na týždeň odňatý mobil. Kto do rodiny nedáva, či jej berie, prichádza aj o východy, ktoré mu rodina prináša. Kto prikládá ruky k dielu, dostáva aj väčšie privilegia. Toto je prastaré pravidlo každej vyvinutej společnosti a platí aj v mikroorganizme zvanej rodina. Ak je odňatie výhody vysvetlené s pokojom a láskou čistého srdca, nie je to trest, ale následek konania dieťaťa. Verte mi, každé dieťa je múdre a dôjde mu to, bude sa snažiť spraviť korekciu.

Zaoberáte sa týmito psychickými mechanizmami aj vo vašej novej knihe Šlabikár šťastia 5., Psychický obor?

Nejde písať o psychológii dospelého človeka a vynechať jeho destvo. Na každej jednej osobnej konzultácii, kde som riešil ponižovanie partnera, neveru, odúvanie sa, klamanie, neschopnosť dodržiavať slovo, závislosť hocijakého druhu, či iné psychologické patálie ľudského rodu, som sa vždy dostal k nefunkčnej rodine, nevhodnej výchove alebo k chybným programom v rodičoch, či ku manévrovaniu dieťaťa sa im vyhnúť a stvoriť tak v sebe odlišný, no i tak deštrukčný mechanizmus.

Kniha sa už dá kúpiť?

Áno, tlačená kniha sa dá objednať napríklad na Martinuse: https://www.martinus.sk/?uItem=637001&z=32UH7T&utm_source=z%3D32UH7T&utm_medium=url&utm_campaign=partner .

Kto chce venovanie, nech objednáva cez stránku HladoHlas (http://hladohlas.sk/shop/psychoterapia/slabikar-stastia-5 ) či Hirax Shop a nezabudne do poznámky napísať „komu“ napísať venovanie.

E-pub verzia je k objednaniu tu: https://www.martinus.sk/?uItem=662005&z=32UH7T&utm_source=z%3D32UH7T&utm_medium=url&utm_campaign=partner   Prípadne si knihu Psychický obor stačí pýtať v obľúbenom kníhkupectve…

Na prednáškovom turné ku knihe sa dostanete aj k téme partnerských vzťahov?

Samozrejme, niet výchovy a patológie rodiny, ktorá by sa neprejavila na človeku, ktorý svoje „nahrávky“ prenáša aj do jednania s inými ľuďmi a svojim partnerom najviac. Podľa psychológov až 90% ľudí pochádza z nefunkčných rodín (alkoholizmus, drogy, fyzické násilie, psychický útlak, sexuálne obťažovanie až incest, vyosený pohľad na vieru, peniaze, šetrenie, voľný čas… direktívna, podmienkujúca, zanedbávajúca či benevolentná výchova, proste neláska). Dieťa uniká tromi spôsobmi – buď sa stane rebelom, alebo zmizne, nechce už dosť hádajúcich sa rodičov zaťažovať svojimi problémami a tak sa premení na „tichú, neviditelnu myšku“. Tretí mód je prerod v zachranovateľa, kedy sa dieťa so svojou ešte nevyvinutou psychikou a málo životnými skúsenosťami snaží zachrániť vzťah rodičov, či jedného rodiča, ktorý viac trpí. Napríklad malé dievčatko nemá šancu ako dieťa vyriešiť problémy dospelých, len v sebe do podvedomia zapíše heslo „budem milovaná, keď sa budem viac snažiť“. Potom sa takéto ženy čudujú, že si k sebe v dospelosti priťahujú mužov, ktorí im ubližujú a manipulujú s nimi, kým ony sa obetujú viac a viac a klamú si, že ak zo seba vydajú ešte viac lásky, partner sa zmení. Ony sa majú zmeniť, nie trvať na zmene u partnera, vždy ide hlavne o nás. Druhého človeka nikdy nezmeníte, kým nebude chcieť on sám. Nepomôže vám ani přísnost, lavína zákonov a dohliadanie na ne. Dospelý člověk je už upečený, je to iné ako pri dieťati. Prehnane obetujúci sa človek musí pochopiť, že nik na svete si k sebe nepriťahuje zlých ľudí, či nevhodných partnerov, ale iba ľudí, ktorí mu vytvárajú rovnaké situácie, ktoré v ňom otvoria nevyriešené emócie z detstva. Chaos a napätie v detstve si väčšinou vypýta aj chaos a napätie v manželstve.

Muži vedia nepríjemné detstvo spracovať lepšie?

Ženy sú od narodenia emocionálnejšie a tak sa logicky „zachraňujú“ smerom dovnútra. Muži by to peklo vo vnútri nevydržali a tak to dávajú obratom von. Preto chlapčekovia, ktorí doma zažívajú nelásku, začnú v škôlke biť druhé deti, stávajú sa na odpor. Nie sú zlí, chýba im len pochopenie, vedomá prítomnost rodiča, láska. Neskôr bývajú z tých istých dôvodov chlapi workoholici, či prepadnú nejakému koníčku, preháňajú to so športom. Zachraňujú sa cez činnosť, kým ženy neraz cez obetavosť. No nik im za ňu neďakuje…

Ako to môže človek opraviť?

Pochopením vzniknutého psychologického mechanizmu, odpustením rodičom, alebo pestúňom, odpustením sebe, prijatím sa, sebeláskou. Žiaden človek, ktorý sa miluje, si nedá ubližovať od druhého a ani nemá potrebu kohosi ponižovať, ohovárať, škodiť. Zdravé sebavedomie tryská len a len zo sebelásky. Kto chce svoju sebadôveru dosiahnuť cez bohatstvo, moc, vplyv, slávu, silu, prehnanú starostlivosť o vonkajšiu krásu, je na mýlnej ceste a bude životom dočtený sa zamyslieť. Všetci máme právo na zdravie, bohatstvo a pekné vzťahy. Ak sa nám čohosi z tohto nedostáva, alebo na to doslovne dreme, niekde robíme chybu. Preto prichádza bolesť – aby nás zobudila. Rany života nie sú trestom, ale lekciami, ktoré nám majú otvoriť oči.

 

Prednáškové turné Pavla „Hiraxa“ Baričáka ku knihe Psychický obor (http://www.hiraxshop.sk/knihy/ezoterika/psychologia-motivacna/shop-78501/slabikar-stastia-5-psychicky-obor ), „Od výchovy k vzťahom v dospelosti“
17. 10., Praha, Divadlo Lávka
23. 10., Rožňava, Gemerská knižnica Pavla Dobšinského (11 hod, 16 hod a 19 hod)
24. 10., Prešov, Kino Scala
29. 10., Bratislava, DK Kramáre
30. 10., Bratislava, DK Kramáre
31. 10., Bratislava, DK Kramáre – vypredané
06. 11., Komárno, Podunajske múzeum
07. 11., Nitra, Agroinštitút
09. 11., Martin, Martinský holistický festival, Paga Fun
11. 11., Košice, Stará historická radnica (Hlavná)
13. 11., Nové Zámky, budova Matice Slovenskej
14. 11., Pezinok, DK, Malá sála
15. 11., Ivanka pri Dunaji, Park oddychu Inspiro
19. 11., Malacky, Kultúrní domeček
21. 11., Martin, Barmuseum – KRST ŠLABIKÁRA ŠŤASTIA 5.: Psychický obor
26. 11., Trebišov, DK
27. 11., Snina, Kaštieľ
04. 12., Piešťany, Elektrárňa
05. 12., Banská Bystrica, Aula SZU
11. 12., Handlová, Dom Kultúry
Vstupenky tu: https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/8789-pavel-hirax-baricak-prednasky

 

 

Komentáre

ARC PUB MARTIN