Mudroňov dom opäť ožíva. Spomienka na „Výstavku slovenských výšivok“ z roku 1887

Správy z regiónu, TOP_1, Všetky správy

Je tomu 130 rokov, čo meno mestečka Turčiansky Sv. Martin bolo opäť častejšie skloňované aj mimo našej kotliny. Bolo to už po tretíkrát v 19. storočí. Po prvýkrát v meruôsmom roku, neskôr v časoch matičných a napokon v roku 1887. V tomto roku sa v Martine konala „Výstavka slovenských výšivok„. Túto udalosť si pripomenieme, ako inak tiež výstavou, ktorá sa bude konať vo štvrtok dňa 21. decembra 2017 o 16:30 hod. v Mudroňovsko – Halašovskom dome v kaviarni Kocúr.

Pre dnešného čitateľa napohľad banálna vec, veď výstav máme dnes na výber, koľko len chceme, stálych aj príležitostných. V kontexte druhej polovice 19. storočia však schopnosť zorganizovať vlastnú výstavu bola vnímaná takmer ako jeden z dôkazov svojbytnosti národa. Inak to nevnímali ani vtedajší martinskí národovci a keďže skúsenosť s organizovaním kultúrnych podujatí z každoročných augustových slávností nechýbala, podujali sa aj oni pomôcť tomu, aby aj Slováci boli na zozname tých národov, ktoré vedia cez vlastnú výstavu predstaviť svoju výnimočnosť. Pravda, na rozdiel od Londýna či Paríža, my sme nemali k dispozícii výdobytky priemyselnej revolúcie zo závodov vlastnených domácimi priemyselníkmi, ani vynálezy slovenských vedcov. Na to sme si ešte museli počkať. A tak v Paulínyovskom dome zhromaždil fotograf P. B. Socháň slovenské výšivky z 15 stolíc Uhorska, z Moravy a Čiech. Celkovo sa na tejto výstave zúčastnilo 149 zberateľov, 580 majiteľov s celkovým počtom 1676 kusov výšiviek. Dve tretiny doručených predmetov neboli pre nedostatok priestorov vystavené. Výstava sa konala v dňoch od 3. augusta 1887 do 4. septembra 1887. Na jej otvorení sa zúčastnilo viac než 3000 ľudí, celkovo ju videlo vyše 6000 návštevníkov. A to už na Turčiansky Sv. Martin, ktorého populácia vtedy nedosahovala ešte ani 3000 obyvateľov, boli pekne vysoké čísla.

A predsa táto výstava mala väčší rozmer, ako len rozmer výstavy výšiviek a obrazov. To, čo sa dnes dokonca pripomína častejšie, je skutočnosť, že práve na nej sa zrodil vlastný slovenský architektonický sloh. Išlo o to, že dom Paulínyovcov, ktorý mal slúžiť na výstavné účely, sa pre množstvo zozbieraného materiálu ukázal ako primalý. A to napriek tomu, že sprievodná výstava obrazov Jaroslava Věšína bola vystavená v dome Mudroňovcov. Riešením bola výstavba samostatného výstavného pavilónu vo dvore Paulínyovského domu. Staval sa podľa projektu staviteľa Blažeja Bullu, ktorý k nemu pristavil aj dvadsaťmetrovú vežu. Najmä na návrhu tejto veže využil Bulla množstvo prvkov oravskej ľudovej architektúry. Bolo šťastnou zhodou okolností, že to leto trávil v Martine aj budúci významný slovenský architekt Dušan S. Jurkovič, ktorý v rokoch 1884 – 1889 študoval staviteľstvo na štátnej škole remesiel vo Viedni. Jurkoviča výstava tak nadchla, že sa vo svojich budúcich projektoch sústredil na využitie slovenských ľudových prvkov, ktoré videl na tu vystavených výšivkách a tiež na Bullovej veži. Ak ho dnes považujeme za zakladateľa slovenského slohu, je to aj vďaka tejto jeho emotívnej skúsenosti z martinskej výstavy.

Mudroňov dom opäť ožíva. Spomienka na „Výstavku slovenských výšivok“ z r. 1887

Začítajme sa len do niektorých príspevkov z dobovej svetovej tlače, aby sme aspoň trochu mohli vnímať ohlas, aký výstava vyvolala v zahraničí.

V šírom Uhorsku nebolo takého mesta, ktorého meno častejšie bolo by sa spomínalo, než spomína sa v prítomnom čase meno Turčianskeho Sv. Martina. V Martine sriadil – ako sme to v krátkosti už spomenuli  – ženský spolok „Živena“ výstavku slovenských výšivok. Pri tej príležitosti vystavil i český maliar Jaroslav Věšín svoje podarené obrazy, ktorých predmet je výlučne zo života slovenského vzatý. Dňa 3. augusta pred valným shromaždením „Živeny“ slúžil omšu v martinskom kat. chráme vel. Peter Tomkuljak a zatým boly slávnostné služby Božie v ev. chráme, kde kázal ev. farár J. M. Hurban. Potom predseda výstavkového výboru A. Pietor, pri prítomnosti asi 3000 ľudí, otvoril výstavku zajímavou rečou. Po ňom nasledoval Pavel Mudroň, ktorý otvoril výstavku obrazov Jaroslava Věšína.“

Amerikánsko-slovenské Noviny, 1. september 1887

Chorvátsky denník Agramer Tagblatt začal svoj úvodný článok: „Pozdravujeme trikoloru na výstavkovej budove v Turč. Sv. Martine!

Výstavu neopomenula ani česká tlač. Národní Listy mali v Turč. Sv. Martine prítomného svojho redaktora a v troch číslach „obšírne“ informovali o výstave svojich čitateľov. Ako sa píše v novinách Moravská Orlice, „Ve středu otevřeny byly v hlavním měste uherského Slovenska v ohledu národním a duševním dvě významné výstavy. K slavnostnímu zahájení tomuto dostavil se, jak nám včera již telegraf oznámil, přepočetný počet hostí a to nejen Slováků ze všech stolic a krajů, nýbrž i z Čech, Moravy. K významné slavnosti této dostavili se také vůdcové a předáci utiskovaného lidu slovenského, čímž arci slávnost tato nabývá tím většího významu a důležitosti. Nad budovou výstavy vztýčen prapor v barvách uherských.

A ešte citát Pavla Socháňa uverejnený 27. októbra 1887 v Národných novinách: „Pokloňme sa tedy pred praotcami našimi, lebo zdedili sme po nich tento nesmierny poklad, poklad, ktorý nedá sa zakúpiť alebo vypožičať, ani vybojovať alebo ukradnúť, ale len dediť, jako tisícročné námahy usilovnej práce a prirodzeného talentu. Pokloňme sa a prejavme svoju vrelú vďaku ale i ľudu nášmu, ktorý toto národnie dedičstvo prechováva a ďalej vyvinuje“.

 Naša súčasná výstava je iba skromným príspevkom k pripomenutiu tejto historickej udalosti. Prostredníctvom historických materiálov – fotografií a článkov z dobovej tlače, sa budeme môcť opäť preniesť do doby spred 130 rokov a zoznámiť sa s históriou tejto výstavy. Všetkých Vás na podujatie pozývame.

 ZDROJ: Igor Dobrovolný a Braňo Zacharides, foto: Milan Brandejský a Martin Kleskeň

Komentáre