Martin Makovník – mestský poslanec aj tréner paralympijského lyžiarskeho tímu

Napriek tomu, že momentálne máme leto (počasie síce posledné dni tomu veľmi nenasvedčuje), prinášame „zimný rozhovor“ s mestským poslancom Martinom Makovníkom. Témou ale nebudú veci verejné. Poslanec Makovník je známy aj v športových kruhoch ako tréner a navádzač paralympinských lyžiarov. Vráťme sa na začiatok roka 2018 a pripomeňme si Zimnú paralympiádu v kórejskom Pjongčangu.

Ktorá v poradí bola pre teba paralympiada v PyeongChang a v čom bola odlišná od tých predchádzajúcich?

Zimné paralympijské hry (ZPH) 2018 v Pjongčangu boli v poradí už moje druhé hry. V roku 2010 som sa zúčastnil na ZPH Vancouver, kde som ako navádzač Miroslava Harausa získal dve bronzové medaile. V Južnej Kórei som už viedol družstvo zjazdárov ako tréner a vedúci tímu spolu s hlavným trénerom Romanom Petríkom. Ja ako zásadný rozdiel vnímam to, že kým vo Vancouveri som ovplyvňoval výsledok jediného pretekára v PeyongChangu som trénersky zastupoval šiestich športovcov. Bral som to ako šesťnásobne väčšiu zodpovednosť za výsledky zjazdárov.

Je pretekár, ktorý ťa naviac prekvapil a prečo?

Pred odletom na ZPH som tvrdil, že každý jeden z našich pretekárov má šancu na medailu aspoň v jednej disciplíne. Väčšina z nich štartovala v Kórei vo všetkých piatich  disciplínach. Úplne nevidiaci Marek Kubačka, ktorého navádza martinčanka Mária Zaťovičová, urobil za posledné tri roky obrovský progres a v paralympijskom obrovskom slalome bol vážnym kandidátom na medailu. Cenný kov ho stála jedna chyba pred cieľom. Napriek tomu je piate miesto jeho najlepším výsledkom v kariére. Martin France skončil v obrovskom slalome v náročnej konkurencii štvrtý. Na nepopulárnom mieste sa na ZPH umiestnil už trikrát, čo ale svedčí o jeho kvalitách. V priebehu sezóny sa forma pretekárov stupňovala a očakávali sme dobré výsledky. No keď idete na takéto podujatie stať sa môže čokoľvek, v pozitívnom i negatívnom zmysle slova. Preto sme boli opatrní vo vyjadreniach o počte medailí. Ambície boli však vysoké. Mali sme skúsený tím pretekárov a všetko klapalo ako hodinky. Nakoniec z toho bolo jedenásť medailí a prvé miesto pre Slovenskú republiku v hodnotení zjazdového lyžovania. Takže mňa tento tento výsledok celého tímu prekvapil. Som ale nesmierne rád za zisk zlatej medaily Miroslava Harausa, ktorého som v minulosti navádzal, pretože po dlhých rokoch sa mu konečne splnil zlatý sen.

Zažili ste aj nejakú veselú príhodu s vašim tímom o ktorú by ste sa chceli podeliť?

Možno to bude znieť prekvapujúco, no v prostredí hedikepovaných ľudí som nikdy nezažil núdzu o zábavu. Veselých príhod je mnoho a paralypiáda nebola výnimkou. Najveselšie nám však bolo pri každom zisku cenného kovu. Jednu z veselých príhod sa nám však túto sezónu podarilo vytvoriť vo francúzskom Tignes, kde nám kvôli extrémnemu sneženiu zrušili preteky a my sme si krátili chvíle čakania lyžovaním na lane za autom z čoho mali nielen turisti, ale aj domáci veľkú zábavu. Kórea však bola o veľkom profesionalizme a tvrdom režime. Každý z pretekárov a členov realizačného tímu vedel aký je náš cieľ. Samozrejme dobrú náladu sme si udržiavali, no keď prišli preteky, každý sa stopercentne sústredil na svoj výkon. Ja som takmer každý deň vstával niečo po štvrtej ráno a do paralympijskej dediny som sa vracal pred šiestou večer. Snažili sme sa vytvoriť pretekárom také podmienky, aby sa mohli plne koncentrovať len na svoj výkon. Teraz si myslím, že sa nám to aj podarilo.

Vieme o napätí medzi Severnou a Južnou Kóreou, ako si sa cítil v centre diania?

Absolútne bezpečne. Napriek tomu, že v tom čase tam panovalo nejaké napätie, boli aj bezpečnostné kontroly znesiteľné. Pred ôsmimi rokmi vo Vancouveri to bolo prísnejšie. No na druhej strane dennodenne nám nad hlavami krúžili stíhačky a letový koridor ponad našu oblasť bol pre civilné lietadlá uzavretý. Všade bolo tiež plno príslušníkov polície, dopravnú hliadku som však nevidel ani jediný krát. Policajti v Južnej Kórei mi pripadali skôr ako skutočný dohliadači na poriadok než vyberači pokút.

Plánuješ sa zúčastniť dalšej paralympiady v čínskom Pekingu?

Všetko je otvorené a do Pekingu sú ďalšie štyri roky. Ak sa však zapojím do projektu ZPH Peking 2022, tak by som chcel oveľa viac pracovať s mládežou na Slovensku a tiež priamo v Martine. V minulosti som trénoval mládež v Ski Team Martinské Hole, kde vyrastajú mladé talenty v zjazdovom lyžovaní „zdravých“. Bol by som rád, keby sme vedeli na základe spolupráce vychovať aj nových hendikepovaných športovcov, tak ako to robia v mnohých vyspelých iných krajinách. Toto je jedna z myšlienok, ktorú som sa za tie roky pôsobenia v športe hendikepovaných naučil. Spájať ľudí a brať aj človeka s hendikepom ako každého iného. Je to jeden zo spôsobov ako sa posunúť dopredu, pretože tým, ako sa snažia zdravotne znevýhodnení dosiahnuť na méty zdravých, nám ukazujú, že nikdy sa netreba vzdávať a všetko je v živote možné.

Martin Makovník v strede, tréner a navádzač paralympinských lyžiarov
Martin Makovník v strede, tréner a navádzač paralympinských lyžiarov

Martin Makovník - mestský poslanec aj tréner paralympijského lyžiarskeho tímu

ZDROJ: Turčania.sk, foto: archív Martin Makovník

 

 

Komentáre