Lekáreň v Kláštore pod Znievom bola európskou raritou


Fytoterapii, čiže liečbe rastlinami, sa venuje stále väčšia a väčšia pozornosť aj v súčasnosti. Je neodmysliteľnou súčasťou alternatívnej medicíny na celom svete a inak to nie je ani v Turci…

Pôvod liečby rastlinami nájdeme v dávnej minulosti ľudstva, keďže ľudia sa odjakživa bránili proti rôznym chorobám, bolestiam či smrti práve tým, čo poskytovala príroda. V Európe je známe, že liečivé rastliny prikázal pestovať už Karol Veľký. Pokiaľ ide o naše územie, záujem o liečbu rastlinami sa výrazne zintenzívnil po druhej svetovej vojne. U mnohých rastlín sa začali overovať ich obsahové látky a organizoval sa zber liečivých rastlín. Šlo o akýsi protipól rozmáhajúcich sa chemoterapeutík. V dnešnej dobe sa opäť ľudia vo veľkej miere navracajú k prírodnej liečbe, namiesto tej chemickej.

V rámci turčianskej kotliny, ale aj celého Slovenska, bol významným centrom pestovania liečivých rastlín Kláštor pod Znievom. Stal sa ním už v časoch Znievskeho hradu, kedy rehoľníci vyrábala liečivé oleje a prášky. Už v 16. storočí bola známa rehoľná lekáreň pri kolégiu v Kláštore pod Znievom. Šlo o jedinečnú botanickú záhradu liečivých rastlín a európsku raritu. Zrušená bola v roku 1599, keď ju presťahovali do Trnavy. Poddaní v Kláštore pod Znievom začali lieky vyrábať sami, pomocou tzv. pálených kotlíkov, kde destilovali lieky z bylín. Nešlo vtedy len o lieky pre ľudí, ale aj pre dobytok, na prevenciu proti chorobám a ochranu proti čarodejníctvu.

Lekáreň v Kláštore pod Znievom bola európskou raritou

V 19. storočí, keď sa Kláštor pod Znievom stal významným strediskom vzdelanosti, k čomu prispelo založenie prvého slovenského rímskokatolíckeho gymnázia, žil a pôsobil tu Dr. Imrich Matej Korauš. Narodil sa v neďalekej Valči, bol lekárom v Budapešti a okrem toho, že v Kláštore pôsobil aj gymnaziálny profesor, vykonával aj lekársku prax. Koncom 19. storočia zasiahla takmer celé Uhorsko cholera. Ochorelo skoro 450 tisíc ľudí, z nich zomrela približne polovica. Tragický priebeh mala táto choroba aj v Kláštore pod Znievom, trvala takmer dva mesiace, ale práve vďaka doktorovi Koraušovi sa ju podarilo dostať pod kontrolu. Za jeho úspešný boj s cholerou mu Ministerstvo školstva v Budapešti poslalo ďakovný list. A nakoľko bol aj literárne činný, vydal prácu s názvom Príspevok k otázke a príčiny cholery.

Význam Imricha Mateja Korauša pre Kláštor pod Znievom dokazuje aj fakt, že tu založil spolok vzájomnej pomoci, ktorý sa stal predchodcom Červeného kríža. Napísal učebnicu biológie a telovedy, v ktorej radil používať prírodné liečebné prostriedky, predovšetkým cesnak, valerianu lekársku, borievky a ďalšie. Za nasledovníka Dr. Korauša dnes môžeme v Turci považovať Pavla Mazúra, rodáka z Kláštora pod Znievom, ktorý sa intenzívne venuje ľudovému liečiteľstvu, špeciálne fytoterapii. Vďaka spoločnosti, ktorú založil, rozšíril na celom Slovensku pestovanie viac než tridsať druhov semien a sadeníc liečivých rastlín.

ZDROJ: Ivana Tatárová, Kláštor pod Znievom – Dôveryhodné miesto (ŠPORT PRESS, 1999), foto:  Wikipedia

Komentáre

Kľúč od Martina hľadá talent vo futbale