Klinika hematológie a transfúziológie Martin: Mladí výskumníci objavili novú mutáciu fibrinogénu

Na Klinike hematológie a transfúziológie (KHaT) Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského (JLF UK) a Univerzitnej nemocnice Martin (UNM) sa tímu mladých výskumníkov okolo MUDr. Tomáša Šimurdu podarilo v spolupráci s Ústavom molekulovej biológie (ÚMB) Jesseniovej lekárskej fakulty UK identifikovať doposiaľ nepopísanú mutáciu v beta reťazci FGB génu, ktorý kóduje molekulu fibrinogénu u pacientov trpiacich závažným krvácavým ochorením – vrodenou afibrinogenémiou. Mutácia bola nazvaná Fibrinogen Martin.

„Keďže táto mutácia bola objavená na pôde našej fakulty dostala pomenovanie Fibrinogen Martin. Od roku 2016 sa nám už podarilo diagnostikovať 58 pacientov liečených v Univerzitnej nemocnici v Martine, ktorí trpia vzácnymi vrodenými poruchami fibrinogénu (hypofibrinogenémia a dysfibrinogenémia), a u ktorých sme do štandardnej diagnostiky doplnili aj globálne testy hemostázy. Práve ony sú dôležité z pohľadu správneho manažmentu liečby. V blízkej dobe budeme u všetkých týchto pacientov realizovať genetickú analýzu pomocou nových sekvenčných metód,“ upresnil MUDr. Šimurda.

Klinika hematológie a transfúziológie Martin: Mladí výskumníci objavili novú mutáciu fibrinogénu

Vzácne vrodené krvácavé poruchy hemostázy sú skupinou ochorení, pri ktorých je znížený alebo úplný nedostatok plazmatických bielkovín nevyhnutných v procese zrážania krvi. Medzi tieto vzácne poruchy zrážania krvi patria aj vrodené poruchy fibrinogénu – bielkoviny krvnej plazmy, ktorá za vzniku vláknitého fibrínu v spolupráci s krvnými doštičkami uzatvára v mieste poranenia porušenú cievnu stenu. Tieto poruchy sa rozdeľujú na kvantitatívne (afibrinogenémia a hypofibrinogenémia) alebo kvalitatívne (dysfibrinogenémia).

Podľa slov MUDr. Šimurdu je odhadovaný výskyt afibrinogenémie vo svete zhruba 1 : 1 000 000. U hypofibrinogenémie a dysfibrinogenémie je výskyt omnoho vyšší, avšak presné číslo je ťažké stanoviť, pretože existuje veľký počet asymptomatických jedincov. „Na Slovensku je výskyt afibrinogenémie 1 : 5 000 000, ťažkej formy hypofibrinogenémie 1 : 100 000 a ťažkej formy dysfibrinogenémie 1 : 40 000. S postupným vývojom sofistikovaných metód analýzy sa menila aj definícia a klasifikácia abnormalít fibrinogénu. Klinické prejavy sú značne variabilné a popri závažných krvácaniach môžu byť paradoxne spojené aj s výskytom trombózy,“ priblížil ďalej mladý výskumník.

V posledných rokoch bola definovaná funkcia jednotlivých častí zložitej molekuly fibrinogénu a odhalená genetická podstata porúch fibrinogénu. Martinskí výskumníci v súčasnosti intenzívne skúmajú nielen súvislosť medzi klinickým fenotypom a typom genetickej poruchy, ale aj možnosti predvídania klinického priebehu ochorenia na základe konkrétneho molekulového defektu. Poznanie molekulového mechanizmu je pritom do budúcna nevyhnutným predpokladom pre rozvoj génovej terapie.

MUDr. Tomáš Šimurda, doktorand KHaT JLF UK a UNM, pracuje na predmetnom výskume pod vedením prof. MUDr. Petra Kubisza, DrSc., prof. MUDr. Jána Staška, PhD., MUDr. Juraja Sokola, PhD. a v rámci výskumnej úlohy spolupracuje s ÚMB JLF UK pod vedením doc. RNDr. Zory Lasabovej, PhD. Členmi úspešného výskumného tímu sú aj RNDr. Dušan Loderer a RNDr. Zuzana Sňahničanová, mladí výskumníci ÚMB JLF UK.

ZDROJ: Univerzitná nemocnica Martin

Komentáre