Tá, čo preciťuje spojenie s vetrom – Martinčanka Kamila Šimonová

Správy hlavné, Správy z regiónu, Všetky správy

O mladej martinskej skladateľke a klaviristke Kamile Šimonovej ste možno čítali, počuli a v tom lepšom prípade ju poznáte osobne. Každopádne by sme sa určite zhodli na tom, že ide o mimoriadne nadanú, vždy usmiatu a inšpiratívnu ženu. A my sme sa s ňou porozprávali.

Povedz nám, ako to všetko začalo? Kedy, kde a ako ste sa Ty a hudba dali dokopy?
V mojom prípade to bolo tak, ako to v ideálnych prípadoch býva. Rodičia v tom správnom veku rozhodli o mojom štúdiu na základnej umeleckej škole. V našej rodine sa vždy veľa muzicírovalo, a tak bolo toto ich rozhodnutie celkom pochopiteľné. Na prvé hudobné vystúpenia si však pamätám už zo škôlky, kde som bývala často zaangažovaná ako speváčka v rôznych besiedkach.

A keďže viem, že nezostalo len pri speve, ktoré hudobné nástroje Ti od tých škôlkarských čias dodnes prešli rukami?
V domácom prostredí som sa síce stretla s gitarou a rôznymi drevenými dychovými nástrojmi, ale nedá sa povedať, že by mi prešli rukami v zmysle seriózneho hrania. Deti sa špecializujú hneď od začiatku štúdia na jeden nástroj (s výnimkou dychových nástrojov), a tomu sa potom intenzívne venujú. Ja som študovala hru na klavíri, a keďže môj milý pán učiteľ Božidar Vongrej viedol aj detský spevácky zbor, bola som zaangažovaná aj ako speváčka. To, že deti odmalička spievajú, považujem za veľmi potrebné. Má to veľký význam v zlepšovaní intonácie, hudobnej predstavivosti, ale aj iných hudobných zručností. Hlas je najprirodzenejším ľudským nástrojom, ktorým disponuje každý.

Kamila s Nadeždou Holenkovou - violončelo a Ľubom Šamom - husle
Kamila s Nadeždou Holenkovou – violončelo a Ľubom Šamom – husle

Kde a s kým momentálne hudobne pôsobíš, čomu sa po hudobnej stránke v týchto dňoch venuješ a uvažuješ už prípadne o ďalších projektoch?
Projektov mám vždy viacero. Keďže som učiteľka v ZUŠ, leto mám pomerne voľné, a tak aj dostatok priestoru na hudobnú realizáciu. Momentálne teda paralelne dokončujem dva autorské projekty. V štúdiu s Maťkom Richtarčíkom doklepávame posledné úpravy CDčka s mojím alternatívno-šansónovým zoskupením Poetrio. S Ferkom Zuštinom som realizovala nahrávku skladieb pre kontrabas a klavír, v spolupráci s geniálnym kontrabasistom pôsobiacim vo Švajčiarsku, Romanom Patkolom. K tomuto CDčku mám v pláne vydať aj zbierku skladieb pre sláčikové nástroje. Počas školského roka hrám na klavíri v krásnom predstavení Slovenského komorného divadla Úklady a láska.

Vyzerá to tak, že Ti hudba napĺňa všetok čas od rána do večera. Ale predsa… ak práve nehráš, nespievaš a nekomponuješ, na čo si rada nachádzaš čas?
Rada sa prechádzam po dolinách, máčam si nohy v rybníkoch a jazerách, zašívam sa v hlbokom lese a pozerám do korún stromov, natiahnutá v závesnej stromovej sieti alebo vediem siahodlhé rozhovory na rôznorodé témy s mojimi priateľmi. Tých rada pozývam na jedlo, ktoré im pripravím. Ak silno fučí, vyberiem sa na bicykli na lúky, kde potom preciťujem spojenie s vetrom vďaka dvojmetrovému, dobre ovládateľnému šarkanovi. Čas strávený doma mi spríjemňuje aj mačka, ktorej každý večer doprajem prechádzku v parku.

Kamila s Robom Miklom
Kamila s Robom Miklom

No darmo, umeleckú a hĺbavú dušu nezaprieš… A ktoré je Tvoje najobľúbenejšie miesto v Turci, kam si rada zájdeš?
Ako vravím, najlepšie sa cítim v dolinkách. Občas mám chuť na väčšiu divočinu, prípadne samotu, niekedy znesiem aj trochu komercie. Najčastejšie sa vyskytujem v dolinách Gaderská, Necpalská, Dedošová. Mám rada aj končiny na smer Turčianske Jaseno, prípadne v okolí Sklabine, serpentíny, kaskády a jazierka v Turčianskej Štiavničke – to je rozprávkové miesto. Keď chcem len tak po práci niekam narýchlo vybehnúť, tak si najčastejšie zabicyklujem na letisko do Tomčian alebo do lesoparku Stráne. Cestou späť dám väčšinou ešte piknik na záhradke so skvelou kolegynkou Paulínkou a úplne spokojná sa vraciam domov k hudbe.

ZDROJ: Turčania.sk, foto: archív Kamila Šimonová

Komentáre