Jozef Krištoffy: Lezenie je komplexný a hlavne veľmi diverzifikovaný šport

Martinčan Jozef Krištoffy patrí k slovenskej horolezeckej špičke, je aj členom slovenskej reprezentácie. Lezeniu sa venuje 17 rokov a za tento čas má za sebou prvovýstupy v rôznych kútoch sveta a  zdolal najťažšiu lezeckú cestu v  Tatrách. S lezením začínal už ako 13 – ročný na umelej lezeckej stene a skalách stredného Slovenska. Dnes sa okrem športu venuje aj aktivitám ako je filmový festival horských filmov Hory a mesto, a taktiež sa zaujíma o komunálnu politiku.

Horolezec Jozef Krištoffy sa nedávno vrátil zo Sardínie, kde preliezol náročnú 380 m cestu v previsnutej stene. Jozef, povedz nám, čo ťa k výberu práve tejto cesty viedlo a ako si sa k lezeniu dostal?

S lezením som začínal tu v Martine pred 17-timi rokmi. Vtedy som si ani vo sne nepomyslel, že raz budem rozprávať o preleze takej cesty, akou je napríklad Hotel Supramonte či o prvovýstupoch z rôznych kútoch sveta. Ako sa vraví, nikto učený z neba nespadol a samozrejme, ani ja som nebol výnimka. Moje lezecké začiatky boli pozvoľné a plynulé, každý rok som sa pomaly a prirodzene zlepšoval. Liezli sme na skalách stredného Slovenska a viac ako o výkon nám išlo o atmosféru s kamarátmi a o zážitky z prírody. Prelomový bol pre mňa rok 2005. Vtedy sa mi ako juniorovi podarilo viacero ťažších prelezov na skalách a dostal som sa do reprezentácie.

Začal si študovať na vysokej škole…

Na vysokej škole na Fakulte riadenia a informatiky v Žiline som mal dobré podmienky. Okrem štúdia som mohol aj riadne trénovať a veľa cestovať, hlavne do skalných oblastí vo Francúzsku a Španielsku. V tomto období som veľa liezol a trénoval s Poliakmi.  Po škole som začal trénovať pod vedením Peťa Slivku. V športovom lezení na skalách som dosiahol asi svoj fyzický vrchol a neskôr som sa rozhodol presunúť svoje skúsenosti tam, kde ma to vždy ťahalo, do stredných hôr. Teda do skalných stien vysokých od 200 až po 1000 metrov. Tu sa mi podarilo niekoľko úžasných prvovýstupov a prelezov ciest, ktoré sú aj v medzinárodnom merítku významné počiny. Poslednými dvoma vzácnym prelezmi je náročný prvovýstup na Pik Alexandra Bloka (5 239 m) v Kirgizsku a spomínaný prelez cesty s názvom Hotel Supramonte na Sardínii.

V čom je lezenie tak náročné?

Lezenie je komplexný a hlavne veľmi diverzifikovaný šport. Od lezenia krátkych a ťažkých úsekov, cez lezenie veľkých stien v lete či zime, až po zdolávanie osemtisícoviek. Každá disciplína si vyžaduje iné fyzické predpoklady a úplne rozdielny tréning. Lezenie je zároveň aj technicky a koordinačne veľmi náročný šport.  Neexistujú na svete dve cesty, ktoré by sa dali zdolať rovnakou súslednosťou pohybov, každá cesta je iná, je v nej iné silové zaťaženie a lezec rieši iné lezecké problémy. O rôznej psychickej aktivácií, ktorá sa počas výkonu musí meniť, ani nejdem rozprávať.

 Čím je táto cesta na Sardínii tak výnimočná?

Hotel Supramonte je obrovský kus lezenia v previsnutej stene. Je tam mnoho náročných úsekov a zdolať taký objem náročného lezenia za jeden deň a jednou osobou je naozaj veľmi ťažké. Cestu som liezol 12 hodín. Trvá to veľa rokov, kým človek dokáže natrénovať a nazbierať skúsenosti na niečo takéto. Túto cestu vyliezlo viacero svetových špičkových lezcov a zaradiť a medzi prelezcov takejto cesty je pre mňa výborná referencia aj do budúcna, keď vytvorím ďalšie svoje vlastné prvovýstupy.

Okrem lezenia sa tvoje aktivity sústreďujú aj na kultúrno-spoločenské a športové dianie tu v Martine. Organizuješ festival Hory a mesto Martin, prevádzkuješ umelú lezeckú stenu, si správca lezeckej oblasti pri Necpaloch.

Áno, rád sa angažujem aj v iných aktivitách spojených s lezením, zdravím životným štýlom a environmentálnou výchovou. Rád tvorím nové veci, tak v zahraničí pri prvovýstupoch, ako aj tu doma v Martine, pre nás všetkých. Lezeckú oblasť pri Necpaloch som s kamarátmi začal odisťovať pred štyrmi rokmi a teraz je to skvelé miesto, kam po robote môžeme vybehnúť. Máme tiež svoju lezeckú stenu, kde hlavne počas zimy trénujeme. Minulý rok som v Martine prvýkrát zorganizoval festival Hory a mesto Martin, kde prišlo niekoľko prednášajúcich hostí a návštevníci mohli vidieť viaceré filmy so športovou, cestovateľskou a environmentálnou tematikou. Za tri dni sa  v kine Moskva vystriedalo 1 100 ľudí. Vďaka pozitívnej odozve som sa rozhodol nie len pokračovať a v októbri zorganizovať opäť festival Hory a mesto, ale  v spolupráci s Amfikom som toto podujatie rozšíril aj o letnú akciu – Noc horských filmov. Letná verzia Hory a mesto sa koná 18.8.2018 od 18. hodiny. Na začiatok je pripravené občerstvenie, výstava fotografií, predaj kníh a DVD. O 20. hodine začíname nočnú vlnu filmového premietania a končiť budeme približne o 3. hodine v noci. Karimatka, spacák a stan môžu byť v celku nápomocné J.  Celý program je aj na www.horyamesto.sk.

Kandidoval si minulý rok v župných voľbách, zaujímaš sa o komunálnu politiku. Čo ťa k tomu viedlo?

V Martine žijem prakticky celý svoj život, páči sa mi tu a rád by som tu ostal. Na druhej strane som videl veľký kus sveta. Rád by som prispel k tomu, aby naše mesto vyzeralo a fungovalo tak, aby sme sa v ňom všetci cítili dobre, a aby naše mesto bolo našim domovom, kde sa nám dobre a príjemne žije. Z toho dôvodu predsa organizujem aj festivaly a podujatia pre ľudí. Mojím zameraním je šport, kultúra, zdravý životný štýl a environmentálne povedomie. Ako poslanec za Sever by som rád prispel k rozvoju našej mestskej časti, ale aj k tomu, aby sa naše mesto právom mohlo nazývať srdce Slovenska.

ZDROJ: Turčania.sk, foto: archív Jozef Krištoffy

Komentáre