Jeden z najlepších československých diplomatov bol Martinčan


Na národnom cintoríne v Martine odpočíva množstvo významných osobností, ktoré sa do našich dejín zapísali zlatými písmenami. Niektorých si pravidelne pripomíname, na iných akosi zabúdame a nevenujeme im dostatočnú pozornosť. A jednou z takých osobností našej histórie, ktorá zapadá prachom zabudnutia, je slávny martinský rodák Vladimír Svetozár Hurban, ktorý prežil priam neuveriteľný, až dobrodružný život. Tento rok si pripomíname sto rokov od vzniku Československa, čo je naozaj skvelou príležitosťou pripomenúť si nášho rodáka, ktorý sa zaslúžil o vznik Československa a svojou aktívnou a profesionálnou diplomatickou činnosťou robil svojej vlasti vynikajúce meno v zahraničí.

Vladimír Svetozár Hurban patrí medzi mimoriadne významné osobnosti slovenských dejín v oblasti diplomacie podobne, ako Štefan Osuský, či Ján Papánek. Avšak všetci zmienení páni nie sú verejnosti dostatočne známi, za čo sa môžu „poďakovať“ najmä komunistickej cenzúre, ktorá sa ich snažila vymazať z našich dejín.

Vladimír Svetozár Hurban
Vladimír Svetozár Hurban

Hurban sa narodil 4. apríla 1883 v Turčianskom sv. Martine, v rodine slovenského spisovateľa a politika Svetozára Hurbana Vajanského. Už v mladosti sa priatelil s rodinou budúceho prvého prezidenta Československa, Tomáša Garrique Masaryka, ktorý do Martina často a rád chodieval, keďže tu mal na Bystričke svoju vilu. Bol stúpencom česko-slovenskej myšlienky, v čom sa rozchádzal do svojim otcom.

Krátko po vypuknutí prvej svetovej vojny, kedy ešte nebolo jasné, či sa Rakúsko-Uhorsko ocitne na strane víťazov, alebo porazených, vstúpil ako dobrovoľník do ruskej armády a vykonával funkciu štábneho tlmočníka v Haliči a Prusku. V roku 1917 bol v hodnosti kapitána zaradený do čs. légií v Rusku. V apríli 1918 zabezpečoval vo Vladivostoku prípravy transportov čs. légií z Ruska do Francúzska, čo bola veľmi náročná logistická operácia. Od leta 1918 pôsobil Hurban v USA ako vojenský poradca predsedu ČSNR v Paríži a potom prezidenta Československa Tomáša Garrique Masaryka.

Československé veľvyslanectvo vo Washingtone roku 1943 počas Benešovej návštevy (sediaci zľava. J. Papánek, p. Červenková, J. Smutný, O. Hurbanová, E. Beneš, V. S. Hurban, B. Papánková, K. Červenka)
Československé veľvyslanectvo vo Washingtone roku 1943 počas Benešovej návštevy (sediaci zľava. J. Papánek, p. Červenková, J. Smutný, O. Hurbanová, E. Beneš, V. S. Hurban, B. Papánková, K. Červenka)

Po vzniku Československa Hurban do apríla 1921 pôsobil ako čs. vojenský atašé vo Washingtone. V Amerike sprostredkúval rôzne formy materiálnej pomoci čs. legionárom v Rusku a v priebehu roka 1920 participoval na ich transportoch zo Sibíri do vlasti. Organizačne pomáhal pri prevoze legionárov do San Diega a San Franciska, zabezpečoval ich cestu naprieč krajinou, ako aj odchod do Európy z Norfolku na americkom východnom pobreží. V roku 1924 nastúpil do služieb ministerstva zahraničných vecí, kde sa začína jeho hviezdna diplomatická kariéra. Najprv pôsobil ako kariérny diplomat v Egypte vo funkcii vyslanca ČSR a v roku 1930 ho prezident T. G. Masaryk vymenoval čs. vyslanca pre Švédsko, Nórsko a Litvu so služobným titulom „mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister“, kde pôsobil 6 rokov.

Československá delegácia v San Franciscu v roku 1945
Československá delegácia v San Franciscu v roku 1945

Vrchol jeho diplomatickej kariéry však predstavuje desaťročné pôsobenie vo Washingtone od roku 1936 – najskôr ako čs. vyslanec a od roku 1943 ako čs. veľvyslanec. Podľa dobových komentárov úradníkov amerického Štátneho departmentu, Hurbana považovali za jedného z najlepších diplomatov cudzích štátov akreditovaných v USA. Upozornil na seba aj tým, že v čase rozbitia Československa nacistickým Nemeckom v marci 1939 odmietol odovzdať úrad do rúk nemeckého chargé d’affaires Thomsena a naďalej viedol vyslanectvo. Na výzvu nemeckého diplomata, aby odovzdal čs. vyslanectvo Nemecku, odpovedal: „Rozhodne tak neurobím“ a ďalej zdôraznil: „Neprijímam žiadne rozkazy od Vašej vlády…“ Spolu so šéfom Československej informačnej služby v New Yorku a bývalým príslušníkom čs. légií v Taliansku Dr. Jánom Papánkom tvorili dvojicu Slovákov, ktorá v čase druhej svetovej vojny viedla na americkej pôde celý československý protifašistický zahraničný odboj.

Slávnostný krst lode Victory v San Franciscu v roku 1945 (zľava: I. Krno, V. S. Hurban, J. Masaryk, B. Papánková, O. Hurbanová)
Slávnostný krst lode Victory v San Franciscu v roku 1945 (zľava: I. Krno, V. S. Hurban, J. Masaryk, B. Papánková, O. Hurbanová)

Hurban udržiaval dôležité kontakty s americkým prezidentom Franklinom D. Rooseveltom a zaslúžil sa o to, že americká administratíva napokon uznala čs. exilovú vládu, vedenú Dr. Edvardom Benešom v Londýne. V máji 1943 sprevádzal Hurban prezidenta Beneša po USA. Spolu s Papánkom mu sprostredkoval stretnutia s Američanmi českého a slovenského pôvodu a pripravil prijatie u prezidenta Roosevelta. Čs. prezident mal tiež prejav v Kongrese Spojených štátov a stretol sa aj s ďalšími osobnosťami amerického politického a verejného života.

Spolu s Jánom Papánkom a Dr. Ivanom Krnom bol tretím Slovákom v čs. delegácii, ktorá na jar 1945 stála v San Francisku pri zrode Organizácie Spojených národov. Povojnová obnova ČSR si vyžadovala finančnú a materiálnu pomoc zo zahraničia. A práve pracovné nasadenie a osobné kontakty veľvyslanca Hurbana mali veľký podiel na získaní úveru 50 miliónov dolárov na nákup amerických vojenských prebytkov v Európe.

V roku 1946 sa Hurban vrátil z USA do Československa kvôli podlomenému zdraviu. V roku 1947 ho penzionovali a zvyšok života strávil pobytmi v tatranských sanatóriách a kúpeľoch. Čím ďalej tým viac bol pripútaný na lôžko v pražskom byte, kde ho doopatrovala manželka Oľga. V Prahe napokon 26. októbra 1949 zomrel a pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Hrob V. S. Hurbana na Národnom cintoríne v Martine
Hrob V. S. Hurbana na Národnom cintoríne v Martine

V apríli uplynulo presne 135 rokov od jeho narodenia a nevšimol som si, že by sme si ho v Martine nejakým spôsobom uctili a pripomenuli. Môžete to však napraviť napríklad tým, že mu pôjdete položiť na jeho hrob kytičku kvetov tak, ako to spravil dňa 15. mája aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok, po jeho návšteve Martina pri príležitosti Národného konventu o Európskej únii.

ZDROJ: Marko Salini, foto: internet

Komentáre

Kľúč od Martina hľadá talent vo futbale