Erika Cintulová: Miestne dane. A čo za ne?

Prišla som zaplatiť daň za psa, oznámila mi tento týždeň istá pani susedka tichým hláskom, keď sme sa zrazili vo dverách obecného úradu. Slovo „dane” pritom vyslovila tak, akoby sa dopustila nejakého trestného činu a prišla si za to po trest.

Dane pritom nie sú žiadne výpalné, trest či pokuta, hoci sa neviem zbaviť pocitu, že ich tak vníma väčšina ľudí. Akoby sa domnievali, že platia dane za trest. Dane sú pritom prostriedky, za ktoré vám štát alebo samospráva poskytuje určité služby. Podobne, ako keď si – metaforicky povedané – u kaderníčky za určitý poplatok necháte ostrihať vlasy. Alebo keď platíte poplatky za to, že vám každý týždeň smetiari odnesú smeti.

Poplatok za určité služby – tak aspoň dane vnímam ja. Som tiež občianka a platím dane, takže za ne očakávam primerané služby – kvalitné školstvo, ktoré mojim deťom poskytne základy do budúcna. Dobre fungujúce zdravotníctvo, ktoré sa postará o to najcennejšie, čo máme – o naše zdravie.

Zároveň som však aj na druhej „strane barikády” – ako starostka obce vediem inštitúciu, ktorá poskytuje služby „výmenou” za to, že jej obyvatelia platia dane. A uvedomujem si, že na mojich pleciach leží zodpovednosť za to, aby občania dostali to (služby), za čo si platia (dane). Pretože štát či obec funguje ako firma – mala by poskytovať to, za čo si jej klienti/občania, zaplatia.

Práve preto som sa rozhodla, že na najbližšom obecnom zastupiteľstve navrhnem novú výšku dane za psa. Bude to 0, slovom nula eur. Daň za psa je miestnou daňou a o jej výške nerozhoduje štát, ale konkrétna obec alebo mesto. A prečo ju chcem zrušiť?

Nuž, odjakživa som daň za psa považovala za hotovú vec. Mám psa, treba za neho platiť daň. Podobne ako platím daň za nehnuteľnosť alebo hocičo iné. No keď sa na to pozrieme v kontexte toho, čo som písala vyššie, za svoje dane by sme mali dostávať tomu primerané služby. A aké služby dostávajú za svoje dane za psa majitelia štvornohých miláčikov v takej obci, kde ich venčia iba na svojej záhrade? Logika hovorí, že keďže daň za psa je poplatkom za určité služby, mesto či obec by mala za ne poskytovať určitú protihodnotu. Takže sa natíska otázka: Čo ako obec poskytujeme platiteľom dane za psa? Zľavu na očkovanie? Bezplatnú veterinárnu starostlivosť? Priznám sa, v tejto chvíli mi nič zmysluplné nenapadá. Rozumiem dani za psa v meste, kde ľudia zväčša nebývajú v rodinných domoch so záhradami, venčia svojich miláčikov na verejných priestranstvách, a tak im mesto na to musí vytvoriť vhodné podmienky. Ich daň za psa pokrýva náklady spojené s čistením verejných priestranstiev, „bezplatnými”, dostupnými vrecúškami na exkrementy či špeciálnymi priestranstvami, určenými na venčenie psov. Ale prečo by mali platiť daň za psa ľudia na dedine, kde má psa každý na svojom dvore a vyššie opísané služby nie sú nevyhnutné potrebné a oni si ich nemusia platiť? Nie je to nefér? Nedalo mi to, a pozrela som si údaje o množstve prihlásených psov v našej obci a na výnos z tejto dane. Z pohľadu celkového rozpočtu sú tieto čísla zanedbateľné, iba čo strpčujú život majiteľom psov. Myslím si, že by bolo fér, keby sme konečne dostávali to, za čo si zaplatíme. A naopak, neplatili za niečo len preto, že sa to má, hoci to postráda logiku. Nielen v sektore služieb, ale aj pri riadení obce. A verte mi, dá sa to. Všetko sa dá, stačí len chcieť. Aj meniť nelogické pravidlá.

ZDROJ: Erika Cintulová, starostka obce Kláštor pod Znievom

Komentáre