Erik Feriančik si vyskúšal rôzne úlohy na trávniku, ale doma je hlavne v bráne

Šport, Správy hlavné, Správy z regiónu, Všetky správy

Martinský futbal prešiel v poslednej dobe mnohými zmenami, tie ho však o skalných fanúšikov nepripravili. Medzi najobľúbenejších hráčov klubu MŠK Fomat patrí rozhodne Erik Feriančik, ktorého sme si odchytili na kus reči niekde medzi pravou a ľavou žrďou bránky.

Na úvod klasická otázka – ako to všetko začalo? Kedy ste prvýkrát kopli do futbalovej lopty?
Prvé kopnutie do lopty si nepamätám, ale moje prvé tréningy začali, keď som mal štyri roky, v mojom materskom klube Fomat Martin.

O všeobecnej obľúbenosti tohto športu si nedovolíme pochybovať, ale kedy prišiel ten čas, keď ste si povedali, že práve futbal je to, čomu sa budete venovať?
Myslím, že hneď po prvých tréningoch, keď som mal štyri roky. Neskôr som pokukoval aj po iných športoch, ako hokej, tenis, stolný tenis, ale nikde som nevydržal dlhšie ako mesiac a futbal bol odmalička moja srdcovka.

Erik Feriančik si vyskúšal rôzne úlohy na trávniku, ale doma je hlavne v bráne

Vo výbere športu ste teda mali jasno už v detstve. Ale čo pozícia? Od začiatku ste sa cítili najlepšie v bránke alebo to prišlo až časom?
Hneď od prípravky som bol brankár, síce som si občas zahral aj v poli, no vždy ma to nakoniec ťahalo do bránky. Asi preto, že sa mi nechcelo behať.

Pred nejakým časom sme zachytili Váš presun z „gólmana“ medzi tých, ktorí góly dávajú – prečo k tomu došlo? Ako ste sa cítili v tejto „úlohe“ v porovnaní s tou predchádzajúcou?
Áno, na pol sezóny som sa presunul medzi hráčov v poli. V poslednom zápase jesennej časti som sa nepríjemne zranil v Skalici, kde som si nešťastne zlomil zápästie a došlo aj k jeho vychýleniu, takže musela nasledovať operácia. Ruku mi spevnili skrutkou, ktorá mi tam už ostane do konca života. Presun do poľa bola príjemná zmena. Zo začiatku som sa na ihrisku hľadal, ale postupne som si zvykol a začali tam aj padať góly. Nakoniec ich tam skončilo desať, za čo som bol veľmi rád. Aj keď sa mi hralo dobre, koniec koncov v bráne mi je najlepšie. Tam sa cítim ako doma, aj keď nevylučujem, že keď zavesím rukavice na klinec, tak si ešte zahrám v útoku.

Spomenuli ste aj nepríjemné zranenie ruky – je to už v poriadku alebo sa ešte liečite?
Zo zranenia som už plne vyliečený. Ruka drží a verím, že nič podobné už nepríde, aj keď všetci vieme, že zranenia patria k športu.

A čo svetový futbal – máte nejakého favorita medzi klubmi, prípadne hráča, ktorý Vám bol alebo je vzorom?
Áno, samozrejme, mám svoj obľúbený klub, na ktorý nedám dopustiť, a to je Manchester United. Žeby som mal celoživotný vzor, to sa nedá povedať, ale posledné roky David De Gea je brankár, ktorého výkony obdivujem.

A teraz z iného súdka – čo robíte, keď nehráte futbal? Čo Vás baví, na čo si rád nachádzate čas?
Vo voľnom čase sa venujem priateľke, rád si zahrám iné športy, ďalej posilka, prípadne len oddych niekde na káve.

ZDROJ: Turčania.sk, foto: archív Erik Feriančik

Komentáre