Herečka Emília Vašáryová spomína na svoju rodnú Hornú Štubňu

Čistunký voňavý dom už nie je, ale jedno zostalo: istota, že tam patrím, to je môj domov – moje stiahnuté hrdlo a rýchlejší tep – moja rodná Horná Štubňa.

Hübel, Spitzenberg, Königsprek, Rovná hora, to všetko tam už dávno existovalo – keď som prišla na svet. Neskôr si ukladám do detskej hlavy – miml Linka, Pilie Hanna, angaznoma, veta Franz – Milkĺa. Rodný dom (náš rodný dom) – narodila sa tam moja mama, jej súrodenci, moje sesternice – v bielej posteli – patrila starej mame. V našej rodine sú horári, muži pracujúci s drevom. Vedrá malín, čučoriedok, čerstvý med s plástom. Všetci, ktorých poznávam ako dieťa, nosia v sebe úctu, lásku, ale aj bázeň – k prírode a k Bohu. Stará mama, pozbiera každú spadnutú hrušku v našej záhrade, starostlivo poutiera, nosí ich v zástere a nás deti ponúka vzácnym darom. Starý otec päť-šesťkrát otočí každé polienko, kým ho uloží na zimu – celé hodiny – dni.

Herečka Emília Vašáryová spomína na svoju rodnú Hornú Štubňu

Pod mostom v potoku ľadová voda – chcem ukázať, ako viem plávať – vyrazila mi dych. V našom dvore studňa – ktorej sa trochu bojím, ale vždy do nej dlho nazerám – v obrovskej hĺbke – malé tušené zrkadlo. Vianoce – toľko snehu, že ma teta nosí na chrbte zababušenú v teplom vlniaku. Moja drahá teta; má na ušiach náušnice s modrým očkom – malé zlaté srdiečka – nikdy na ne nezabudnem. Keď som na jej chrbte, vidím ich celkom zblízka. Na Štubni je vždy veľmi zima, veľa snehu a veľmi veselo. Vianočné koledy a vianočné divadelné predstavenie u Hammera. Vlasy mám natočené celú noc na papierikoch, aby bol zo mňa anjel.

Veľká noc – dom s dreveným gángom: starý otec s harmonikou. Toľko kupačov, že moje mestské kamarátky o tom ani nesnívali. Drobunká stará mama – Grunta – ktorú sme všetci prerástli už v dvanástich rokoch a potom si ju ako dieťatko pritískali na hruď; mliečna vôňa mliečnej polievky. Čistunký voňavý dom už nie je, ani naša drahá Grunta nie, ale jedno zostalo: istota, že tam patrím, to je môj domov – moje stiahnuté hrdlo a rýchlejší tep – moja rodná Horná Štubňa. Emília Vašáryová

ZDROJ: Ivana Tatárová, Horná Štubňa (Oľga Šándorová, Ľudovít Frindt, 1990), foto: osobnosti.sk

Komentáre