Rozhovor s Andrejom Hrnčiarom, videozáznam z herne a kauza Martinské hole

Prinášame vám rozhovor s primátorom mesta Martin Andrejom Hrnčiarom ku kauze Martinské hole. Špeciálne pre portál Turčania.sk zároveň poskytol informácie a videozáznam v spore s bývalým poslancom mestského zastupiteľstva Martinom Sukupom.

Poďme na úplný začiatok kauzy Martinské hole. Ako to celé začalo, keď ste nastúpil prvýkrát na post primátora?

Stal som sa primátorom v roku 2006 a celá kauza vznikla v 95-tom roku, kedy som bol študentom na vysokej škole. Vtedy som nemal ani potuchy o tom, že raz budem primátor, resp. že sa presťahujem do Martina. Čiže ja som nastúpil ako nový primátor a logicky som si urobil audit – personálny audit, audit všetkých zmlúv, súdnych sporov, komplet všetko. Samozrejme, natrafil som aj na túto kauzu, kde dovtedy sme mali len výhry. Mesto bolo úspešné vo všetkých štáciách; Krajský súd Žilina a Najvyšší súd – boli tam odvolania, celé sa to vracalo. Logicky som pokračoval v tom nastúpenom trende, kedy sme tú pohľadávku považovali za fiktívnu a neoprávnenú. Toto je fakt.

Potom prišiel na scénu Martin Sukup, čo nasledovalo?

Niekedy v tomto období, a to je napríklad klamstvo a budem exaktne hovoriť o klamstvách, ktoré pán Sukup používa, sa akože obchodovalo s touto pohľadávkou a predávala sa na trhu za 10 miliónov vtedajších korún. Pán Sukup tvrdí, resp. obviňuje ma, že keby sme to vtedy kúpili, celý spor nemusel byť. A ja sa teraz pýtam, keď hovoríme o verejnom záujme, o verejných financiách – ak má rozhodnutia súdov, ktoré mesto vyhralo, aký dôvod by som mal kupovať niečo, o čom súdy hovoria, že neexistuje? No asi žiadny. Ja si neviem predstaviť, že by som niečo také dal na rokovanie mestského zastupiteľstva. Čo by mi tí poslanci, médiá, novinári povedali? Že preboha, ty máš zdravý rozum, že my sme to vyhrali a ty chceš odkupovať niečo, čo neexistuje? Absolútne nelogické. On účelovo klame, že vtedy sme mali možnosť a že sme ju nevyužili. Vtedy sme možnosť nemali, lebo sme to vyhrali. Boli sme v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Nasledovalo dovolanie generálneho prokurátora?

Jednoducho bolo obdobie, kedy na generálnej prokuratúre bol stav taký, aký bol, boli tam také osoby, aké boli. Na Najvyššom súde bol jeden senát, ktorý prioritne riešil mimoriadne dovolania vtedajšieho generálneho prokurátora, proste sa tam obchodovalo. Je to verejne známy fakt, ktorý som niekoľkokrát verejne povedal. Jednoducho absolútne škandalóznym spôsobom vtedajšie vedenie generálnej prokuratúry, pár dní pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty, kedy by bol navždy tento spor ukončený, podali mimoriadne dovolanie v prospech cyperskej schránkovej spoločnosti a v neprospech mesta. A vtedy sa to začalo – celý ten kolotoč prehier, našich krokov, odvolaní. Ja som robil všetko pre to, aby som hájil záujmy mesta a verejné financie, lebo stále si myslím, že to bol spáchaný podvod, ale posvätený súdmi. Jednoducho musíme rešpektovať zákony a súdne rozhodnutia. Žiaľ, tento spor sme prehrali, ale aj tu som ja ako osoba stál pred dilemou, či sa mám správať zodpovedne alebo populisticky. Ja už som povedal, že nejdem kandidovať, že ten rok už nejako doklepem v takomto stave, mesto bude v nútenej správe, ale považoval by som to nielen za populistické, ale aj za alibistické.

Prišla nútená správa, mesto prišlo o podiely vo firmách Martico, Brantner, exekúcia hrozila predajom budovy Turčianskej galérie. Mesto Martin sa napokon dohodlo s PK Faktoring na ukončení sporu. Pán Sukup, ale vystupoval s verziou, že sa to dalo riešiť iným spôsobom

Nútená správa má zvláštny režim, že napríklad, keď je nejaká obec / mesto v nútenej správe, tak zo zákona musí dvíhať všetky dane a poplatky. Čiže ak by som nekonal, od roku 2018 by boli zásadným spôsobom zvýšené všetky dane, všetky poplatky – odpady, poplatky za verejné priestranstvá, daň z nehnuteľností, všetko by muselo ísť hore. Navyše by sme vyčerpali všetky zákonné možnosti riešenia tohto sporu. Mali sme analýzu od renomovaného právnika Kubinu. Túto analýzu si od neho vyžiadal aj pán Sukup. Dostal od neho mail, v ktorom mu vysvetlil, že nemôžeme ísť do Štrasburgu, on ma napadol, že som klamal. Na verejnosti vytvára bublinu a dojem, ako keby sme v Štrasburgu mohli vyhrať, ale jednoducho mesto nie je oprávnené ísť do Štrasburgu. Žiadny subjekt verejnej a štátnej správy nemôže podávať podania do Štrasburgu.

Pán Sukup napáda túto dohodu, že mesto Martin ešte môže prísť o ďalšie peniaze

No nemôžeme. My tú dohodu aj zverejníme. Zverejníme všetko, čo existuje – všetky zmluvy, podania, všetko, čo sme v tejto veci urobili, chronologicky, tak, aby si verejnosť mohla urobiť názor, že sme naozaj robili maximum. Žiaľ, nepodarilo sa nám to a celý spor sme prehrali. Definitívne sme ho uzavreli v tom zmysle, že tá zmluva, ktorá je podpísaná, vylučuje akékoľvek budúce podanie, ktorým straší pán Sukup. Definitívne z Najvyššieho súdu zobrali to podanie, ktoré mali a ktorým si nárokovali ďalších 10 miliónov na meste Martin. Urobili sme všetko pre to, aby sme ochránili verejné financie, žiaľ, na súdoch sme prehrali a vyčerpali sme všetky možnosti, ktoré nám dával slovenský právny poriadok. Ja som nikdy nekonal na vlastnú päsť, aj veci, ktoré som ako štatutár mesta mohol komunikovať a riešiť mimo zastupiteľstva, som nerobil. Každý krok som si dával odobriť a schváliť mestským zastupiteľstvom, tak, aby boli maximálne informovaní aj poslanci aj verejnosť. Vždy, keď som šiel na rokovanie s protistranou, mal som schválený mandát. Nič sa nedialo za zavretými dverami, všetko mi schvaľovalo mestské zastupiteľstvo. Dokonca aj dohodu, ktorá bola schválená drvivou väčšinou poslancov, ktorí si uvedomovali že toto je najlepší krok pre mesto. Predlžovanie tejto agónie by znamenalo, že mesto by bolo v nútenej správe, nemohli by sme žiadať o fondy, išli by hore všetky dane a poplatky, nič by sa v meste nerobilo a navyše by nad nami visel Damoklov meč – ďalších 10 miliónov eur, čo by toto mesto zruinovalo. Nehovorí sa napríklad o tom, že mesto Martin patrí medzi ekonomicky najzdravšie mestá na Slovensku, zadlženosť nášho mesta bola okolo 9 percent. Keď si to porovnáte s inými mestami tejto veľkosti, také mesto na Slovensku nenájdete. Je strašné, že sme museli zaplatiť také veľké peniaze, lebo už mohla stáť lanovka na Martinské hole, už sa mohlo rekonštruovať Vajanského námestie, mohli byť opravené cesty, atď. Aj napriek tomuto všetkému, čo sa stalo, túto situáciu mesto zvládne, pretože na to máme a sme ekonomicky zdravé mesto. Prijali sme také opatrenia, aby to občania tohto mesta nepocítili.

Viackrát ste verejne deklarovali, že nebudete ďalej kandidovať za primátora. Stále to platí?

Keď som sa stal podpredsedom Národnej rady, uvažoval som, že zložím mandát a budú v Martine predčasné voľby. Bol však rozbehnutý spor, bola nútená správa, o ktorej sme si mysleli, že bude trvať pár týždňov alebo mesiacov. Vtedy som dal vyhlásenie, že automaticky, po ukončení nútenej správy, zložím mandát. V tom čase som taktiež verejne vyhlásil, že predpokladám, že nútená správa bude trvať len pár týždňov. Keďže však nútená správa trvala rok a pol a končí dnes (dostal som list z Ministerstva financií, že nútená správa končí k 31.10.2017), tak by som mal teraz naplniť svoj sľub a zložiť mandát. Dnes však máme rok do komunálnych volieb a išlo by o absolútne nelogický krok, keďže momentálne teraz pripravujeme rozpočet, rozbiehame množstvo investičných akcií a štartujeme opäť procesy, ktoré nútená správa pozastavila. Mesto teraz potrebuje stabilitu a kontinuitu, a preto by to nemalo žiadny praktický význam. Navyše funkciu primátora vykonávam za minimálnu mzdu, ktorú venujem na charitu. Stále však platí to, že tri volebné obdobia je maximum a určite nebudem kandidovať v ďalších voľbách. Myslím si, že stačilo a to, že to niekto spochybňuje – to sú účelové hry, ktoré niekto rozdúchava, ale neviem, z akého dôvodu.

Druhý deň po mestskom zastupiteľstve (30.9.2017), kde bola poslancami schválená dohoda s PK Faktoring bol pán Sukup napadnutý, to tvrdí on, napríklad aj v reportáži TV Markíza…

Pán Sukup je v meste známy tým, že požíva návykové látky a už niekoľkokrát skončil na úrazovej ambulancii v Martine, bol dokonca aj hospitalizovaný. Jednoducho je to bitkár, ktorý sa cez víkend zvykne opiť, niekedy ho niekto napadne a pobije sa. Podľa mňa to nie je náhoda, pretože ja mám 44 rokov a nebil som sa nikdy v živote. A tiež som ako mladší chodil po baroch, jednoducho asi to o niečom svedčí. Pán Sukup je častým užívateľom návykových látok, čo skonštatoval aj súd, pretože bol odsúdený za všeobecné ohrozenie pod vplyvom návykovej látky. Chcem len upozorniť verejnosť na jeho výhovorky. Keď mal prvý problém, ktorý prenikol na verejnosť – šoféroval pod vplyvom návykovej látky a bol za to aj odsúdený, kvôli čomu prišiel aj o mandát poslanca mestského zastupiteľstva, tvrdil, že zachránil pre mesto dva milióny eur a to ho tak rozrušilo, že si vypil fľašu vína, z ktorej síce nafúkal viac než promile, takže je evidentné, že to nemohla byť len fľaša vína. Muselo tam byť niečo viac a možno aj niečo iné. Povedal, že to urobil v psychickom rozpoložení zo zastupiteľstva. Aj toto je absolútne klamstvo, lebo pán Sukup nezachránil žiadne dva milióny. Priznám sa, že by som bol veľmi rád, keby sme právnickej firme zaplatili dva milióny eur, pretože podľa zmluvy sa to malo zaplatiť len ak vyhráme. Čiže lepšie by bolo zaplatiť dva milióny a osem mať vo vrecku a keby sme spor prehrali, firme nezaplatíme nič. Pán Sukup v tejto záležitosti sproste klame. Opäť raz bol na zastupiteľstve, po ktorom opäť raz vypil fľašu vína a zrejme si k tomu niečo dal, pretože tvrdí, že si nič nepamätá a prebudil sa až doma s bolesťou hlavy plus že ho niekto vtiahol do herne. V nejakom komentári na facebooku písal, že šiel okolo herne a niekto ho vtiahol. Absolútne klame. Nechcem ani komentovať to, čo robí človek o ôsmej ráno v nejakej herni, kde sa hrajú hazardné hry. To nech si každý uvedomí a urobí obraz sám. Evidentne, aj na základe bezpečnostných kamier, klame, prišiel tam dobrovoľne, tých ľudí pozná, dokonca sa s nimi objímal, vznikol tam konflikt a pobil sa. Ja sa pýtam – prečo, keď mal podozrenie, že mu niekto ublížil, že ho niekto napadol a že to bolo zinscenované, hneď na druhý deň, keď sa prebral a zistil, čo sa mu stalo, nekontaktoval orgány činné v trestnom konaní? Prečo nenapísal na facebook a neinformoval verejnosť? Prečo čakal tri týždne, kedy sa dostali záznamy z bezpečnostných kamier na verejnosť a polícia začala vo veci konať? V ten deň, keď mi volali z nemocnice, že tam niekto tvrdí, že som ho napadol ja osobne, bol som podať trestné oznámenie a polícia začala konať. Tri týždne bol ticho a keď zistil, že začína byť problém, prišiel s historkou, že ho niekto napadol a že to bolo po zastupiteľstve, a že to nie je len tak a že sa mu dejú divné veci. Je to proste absolútne klamstvo.

Aký je Váš pohľad na petíciu za vaše odvolanie, ktorú iniciuje pán Sukup?

Petícia je normálna v každej slobodnej demokratickej spoločnosti. Ja ju nespochybňujem. Každý má právo robiť petície aj spochybniť ich. Mňa len mrzí to, že aj ten rok a pol, kedy sa v meste nemohlo investovať, z čoho je verejnosť frustrovaná, on zavádza a využíva to. Klame a zo seba robí obeť, ktorá bojuje proti vedeniu mesta, ktoré mu chce fyzicky ublížiť a robí petíciu. Mňa len mrzí to, že dôvodom petície je klamstvo, ktoré sa dá úplne exaktne a jednoducho vyvrátiť, ale každý má právo robiť a podpisovať akúkoľvek petíciu. Mesto bude postupovať v zmysle zákona.

Máte ešte niečo na záver?

Celú túto situáciu, vrátene petície, vnímam ako prípravu na budúce komunálne voľby, kde už kandidovať nebudem. Vnímam to ako fakt, ale mrzí ma, že v tejto veci chýba racionálny základ. Pán Sukup je až psychopaticky posadnutý nenávisťou voči mojej osobe. Verejnosť napríklad nevie, že je obvinený a trestne stíhaný v ďalšej kauze, kde rozposielal listy médiám, policajnému prezídiu atď. Píše sa v nich, že som dal zavraždiť martinského podnikateľa, čo je absolútne nehorázna záležitosť. Toto už je naozaj cez čiaru a v slušnej spoločnosti sa to nerobí. Dôležité je aj to, kedy začal byť tento problém taký vážny a kedy sa tak vyhrotil. Toto je niečo, čo sa zatiaľ do médií nedostalo, ale deň pred zastupiteľstvom, kedy sa schvaľovala zmluva s právnou kanceláriou, ktorá bola dva milióny eur, ale len v prípade, že to vyhráme (mimochodom, ide o tú istú právnu kanceláriu, ktorá vyhrala tento istý spor- spor Tipos versus Lemikon, s úplne totožnou schémou), pán Sukup prišiel večer do mojej kancelárie. Toto stretnutie sprostredkoval jeden poslanec mestského zastupiteľstva. Pán Sukup prišiel s tým, že bude bojovať proti tejto zmluve a spraví z toho mediálne haló. Zároveň však dal ponuku, že túto zmluvu podporí a bude ju obhajovať, k čomu dodal len poznámku „Dva milióny je veľká suma na to, aby sa z toho dalo podeliť“. Takisto povedal, že ja z toho určite budem niečo mať a aby som s tou firmou zariadil, že aj on chce nejaký podiel. Vtedy som ho vyhodil z mojej kancelárie, povedal som to aj na mestskom zastupiteľstve. Po tom, čo som ho vyhodil, vrátil sa do mojej kancelárie s otázkou, či to myslím vážne, tak som ho vyhodil druhýkrát. Po pár minútach som sa stretol s poslancom mestského zastupiteľstva, ktorý sprostredkoval toto stretnutie, ktorému som oznámil, čo pán Sukup požadoval a to isté som povedal aj obom viceprimátorom a prednostovi. Štyria ľudia teda vedeli, že mi dával korupčné návrhy, čo som aj verejne povedal na zastupiteľstve. Odvtedy začala táto nenávisť.

Videozáznam č.1

Videozáznam č.2

Videozáznam č.3

Komentáre