Dnes je Jay-Z svetovou superhviezdou, ktorá vytvorila impérium s čistou hodnotou viac ako 2 miliardy dolárov, čo z neho robí najbohatšieho hudobníka na svete.
Ale dávno predtým, ako sa oženil s Beyoncé, stal sa jedným z najúspešnejších rapperov na svete a všetci poznali jeho meno, bol uvedený na úplne prvom singli, Už nebuďte samiod britskej R&B chlapčenskej skupiny Another Level.
Skupina vznikla v Londýne v roku 1997 a tvorili ju členovia Dane Bowers, Mark Baron, Bobak Kianoush a Wayne Williams. Bowers pokračoval v sólovom úspechu a vystupoval v televíznych reláciách ako napr Celebrity Big Brother 7.
Teraz sa Bowers pozerá späť na to, keď spolupracoval s umelcom „99 Problems“, klanom Wu-Tang, Wyclefom Jeanom a kolegami z vydavateľstva NSYNC. Otvoril tiež realitu slávy a párty v 90. rokoch, ktoré sa náhle skončili, keď boli predstavené telefóny s fotoaparátom.
V mene poskytovateľa online binga Zingo Bingo Bowers povedal pre Showbiz Cheat Sheet: „Náš prvý singel obsahoval Jay-Z. V tom čase to nebol Jay-Z, ako ho poznáte teraz. Bol veľký underground a nebol masívny umelec, ale keď sa na to pozriete teraz a ľudia si povedia: ‚Oh môj Bože, na prvej nahrávke“Yreyah je to v pohode.“
„Boli sme veľmi úzkoprsí, keď R&B nebolo v hitparádach. Boli sme v podstate jedným z najväčších komerčných umelcov pre UK R&B. Jediní ľudia na našom vydavateľstve sme vtedy boli my, Jay-Z a NSYNC. A to bolo všetko. Takže sme mali veľa dobrej pozornosti a boli sme schopní urobiť hudbu, ktorú sme chceli. Pre mňa je to spomienka na tých umelcov s Wu-Tangom, na ktorý práve pracovali. Wyclef (Jean) tiež produkoval nejaké veci.”
Bowers potom diskutoval o tom, že snaha ísť von a zabaviť sa bola pre umelcov v tom čase čoraz ťažšia kvôli vzostupu telefónov s fotoaparátom.
„Mali sme čas našich životov. Nemôžem klamať,“ povedala speváčka a dodala: „Ale keď vyrastiete a stanete sa slávnym a stanete sa celebritou, alebo ako to nazvať, a začnú prinášať mobilné telefóny s naozaj dobrými fotoaparátmi, je to ťažké. Ste vonku a toto nám trochu zničilo život.
„Snažili ste sa byť na dne a trochu potichu o tom, čo robíte. Boli sme vonku päť, šesť nocí v týždni a telefóny s fotoaparátmi, to bola tá najhoršia nočná mora, ako sen každého bulvárneho denníka. Boli tam obrázky a vždy vás niekto sledoval. Teraz je to očividne taký spôsob sveta. Ale vtedy to začalo, a pamätám si to pre nás.“
